Archive for month: October, 2015

Na žene stoja tri uhly domu…

October 21, 2015
October 21, 2015

Ženy majú viaceré sviatky, ale len jeden oficiálne patrí všetkým. Februárový Valentín je sviatok zamilovaných, teda nielen žien. Májový deň matiek tiež patrí najmä tým ženám, ktoré majú deti. Marcový Medzinárodný deň žien je pre všetky ženy. Počas starého režimu bol mimoriadne obľúbený, paradoxne najmä mužmi, ktorí ho veselo oslavovali – často bez žien alebo namiesto žien. Po revolúcii síce dostal aj hanlivé prívlastky ako pozostatok socializmu, ale jeho obľuba opäť stúpa – čo by muži nespravili, aby mali o jeden dôvod na oslavu viac? Tento deň – 8. marec – je za sviatok žien oficiálne uznaný aj Organizáciou spojených národov.

Ktorýsi zo severoamerických indiánskych náčelníkov – história, žiaľ, nezachovala jeho meno – povedal, že žena unesie alebo zdvihne dva razy toľko ako muž, hoci podľa pravdy vtedy nemal po ruke štatistiku modernej doby.

Možno vďaka tejto osobitnej indiánskej filozofii žena dnes ťahá za dvoch – jednu „šichtu“ v práci, druhú doma. Dnešní sociológovia to už premenili aj na čísla, z ktorých vyplýva, že priemerne má žena o hodinu až pol druhej hodiny menej voľného času ako muž. Niekedy to môže byť aj naopak, lenže potom z toho zvyčajne nastane chaos. Veď už aj staré príslovie vraví, že na žene stoja tri uhly domu, na mužovi štvrtý.

A nech to vezmeme hoci aj historicky, rovnoprávnosť medzi mužom a ženou vlastne nikdy nebola. Keď sa domovina nazývala materskou zemou, nebola otčinou, keď sa meno detí odvodzovalo od matky, otec bol vedľajší.

Bohovia sa však na to nemohli pozerať a obrátili koleso dejín. Podľa antickej povesti má to na svedomí súboj bohov – bohyne múdrosti Minervy a boha mora Neptúna. Keď Minerva zásluhou žien zvíťazila, rozhnevaný Neptún zaplavil pozemky Aténčanov.

Aby Aténčania uzmierili rozhnevaného boha, uložili svojim ženám trojaký trest:

– vzali im hlasovacie právo,

– ich deti sa nemuseli viac nazývať podľa matky

– a ženy sa už nemali volať Aténčanky.

Tak sa skončila zlatá éra vlády žien.

Vlastne nie. V právach jedného nemeckého mestečka z roku 1594 sa môžeme dočítať:

„Ak žena bije svojho muža, musí ako pokutu obliecť – jedného radného sluhu. Ak to muž bez slova trpí, musí obliecť – dvoch radných sluhov.“

A potom vraj rovnoprávnosť!

Ak sa teda dnes naši mužskí kolegovia na svojich tajných zasadnutiach vo viechach, v krčmách či kaviarňach organizujú proti nám, ženám, poučili sa z histórie a naplašili ich štatistiky. Tie totiž jasnou rečou vravia, že nás, žien, je v republike už viac ako mužov. A keďže demokracia je vládou väčšiny nad menšinou, tak…

No, hm, uvidíme, ako dnes odpovie onen posmešník na otázku, čím by chcel byť, keby bol ženou:

„Keby som bol ženou, chcel by som byť mužom!“

Ale aj tak, napriek historickým výsadám, ktorými sa muži hrdia, že tu zásluhou Adama boli prví, predsa len korením, soľou i oporou života sme práve my, ženy.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Škriatkovia a iné potvory

October 8, 2015
October 8, 2015

Otázka, či sú ľudia vo vesmíre sami, zatiaľ nie je zodpovedaná – a dlho ani nebude, možno nikdy. Človek si však dokázal zaľudniť svet aj inými bytosťami, možno aj preto, aby sa necítil tak sám. Optimisti to videli pozitívne a predstavovali si napríklad víly, pesimisti videli okolo seba skôr potvory – škriatkov, bludičky, vodníkov.

Škriatkovia sú typickí predstavitelia mytologických bytostí, ktoré sprevádzajú ľudí naprieč kultúrami i rokmi. Nájdete ich premnožených v severských štátoch, na britských ostrovoch, v nemecky hovoriacich krajinách, vyskytujú sa však aj u nás. Škriatkovia, nazývaní aj trpaslíci, neboli bytosti, s ktorými by ste sa chceli kamarátiť. Povesti im pripisovali veľa zlých vlastností – škodoradosť, ľstivosť, krutosť, zlomyseľnosť, chamtivosť. Bratia Grimmovci nám v rozprávkach zanechali jednu veľmi známu postavu, ktorá tieto vlastnosti priam stelesňuje – Martinka Klingáča. V slovenských rozprávkach nájdete aj iného trpaslíka, ktorý je rovnako nepríjemný a úskočný – nazýva sa Laktibrada. “Na piaď chlap, na lakeť brada”, takto ho popisujú. Práve brada bola slabinou trpaslíkov. Takže, ak sa niekedy budete chcieť vysporiadať s trpaslíkom, chyťte ho za bradu.

Škriatkovia sú často spájaní s dolovaním v podzemí. Niektorí škriatkovia, nazývaní permoníci, ľuďom neškodili, dokonca baníkom aj pomáhali, ukázali im, kde sa dá dolovať zlato alebo striebro, priviedli ich k žile, vyslobodili ich, keď sa dostali do ťažkej situácie. Pomáhali však len dobrým ľuďom. Tí, ktorí boli lakomí, zlí alebo chamtiví, skončili zvyčajne veľmi zle a stretnutie so škriatkom ich priviedlo do záhuby. Baníci vedeli, že so škriatkom treba byť zadobre, preto im niekedy nechávali napríklad kúsky jedla. Dobrých pracujúcich škriatkov poznáme napríklad z rozprávky o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch.

Niektorí trpaslíci sa starajú o rastliny – stromy, kere a kvetiny. V prípade, že sa správame k prírode pozorne, sú spokojní. Ak nie, môžu nám škodiť. Ľudia si už oddávna spájali trpaslíkov s prírodou, preto je aj v niektorých záhradkách sadrový trpaslík priam povinnou rekvizitou.

Samostatnou kapitolou sú domáci škriatkovia. Žijú v bytoch a domoch a tiež sú rôzni – môžu pomáhať, ale aj škodiť. Spokojný domáci škriatok sa stará o to, aby ste sa boli spokojní aj vy. Stratené veci sa zrazu nájdu, čo spadlo, to sa nerozbije, čo sa nedarilo, zrazu sa podarí. Nahnevaný domáci škriatok robí presný opak. Keď sa už stane taká “patália”, že sa pohádate s domácim škriatkom, musíte ho dlho prosiť, aby sa všetko dostalo do normálu. Niektorí domáci škriatkovia sú zlomyseľní a baví ich robiť si z vás žarty. S tými sa dá len ťažko dohodnúť, najlepšie je ich nedráždiť.

Existuje aj špeciálny druh škriatkov, ktorí poznajú novinári a tlačiari. Ide o redakčného škriatka alebo o tlačiarenského škriatka. Tí sú zodpovední za chyby v novinách, preklepy, brbty – aspoň to tak tvrdia novinári či tlačiari. Ale pozor, každé z týchto povolaní je háklivé na posúdenie, ktorý škriatok za to môže. Ak by sa chyba stala v redakcii a nie pri tlači, tlačiari by boli veľmi nazlostení, keby to novinár zvalil na tlačiarenského škriatka.

Existuje ešte jeden špeciálny druh škriatka, volá sa zmok (v susednom Česku je známy ako plivník). Nie je to trpaslík či škriatok v ľudskej podobe, nakoniec, rodí sa z vajca čiernej sliepky. To treba nosiť niekoľko dní pod pazuchou, bez spánku, bez rečí, bez chodenia do kostola, kým sa zmok nedostane von. Zmok je však obvykle bytosť zlá, s ktorou sa netreba zahrávať. Síce sa o vás stará, nosí vám peniaze a plní vám rôzne želania, ale má diabolskú dušu, ktorá vás môže nakoniec priviesť do problémov alebo až do zatratenia. Takisto je ťažké striasť sa ho. Jednou možností bolo dať mu nejakú nesplniteľnú úlohu, aby od vás odišiel alebo aby sa rozlial na kolomaž.

Medzi domáce bytosti patria aj rarachovia či pikulíci, ktorí sa zjavovali v podobe malého namosúreného mužíka, ktorého nosili ľudia vo vrecku. Často sa starali o kone a prinášali majiteľovi šťastie. Prvý a druhý majiteľ obišli ešte dobre, mohli ho dať niekomu inému, ale tretí majiteľ mal smolu. Pikulík si vyinkasoval odmenu za svoje služby, odniesol majiteľovu dušu do pekla, podobne ako zmok.

Ak by ste si povedali, že trpaslíci sú typickí muži a preto to s nimi nie je jednoduché, so ženskými bytosťami to nebude oveľa lepšie. Víly (niekde nazývané aj rusalky) sú zobrazované ako pôvabné bytosti, ale stretnutie s nimi mohlo byť veľmi nebezpečné. Kto sa dostal medzi ne za mesačných nocí, keď tancovali na lúkach, toho mohli utancovať k smrti. Aj keď nevládal, musel tancovať, dokedy kohút trikrát nezakikiríkal. To už zvyčajne bolo neskoro. Ďalšou z možností bolo chrániť sa niektorými bylinkami alebo si obliecť veci naopak. Nie každý mládenec, ktorý sa zaplietol s vílami, však bol v nebezpečí. Ak sa správal statočne a ukázal, že vie dobre tancovať, víly ho mohli poslať preč živého a s odmenou. Takisto boli víly, ktoré ľuďom pomáhali, dokonca sa za človeka aj vydávali. Muž si však musel dávať pozor, aby vílam nepripomenuli, odkiaľ pochádzajú – v takom prípade by ich museli opustiť. Aj slovenský hrdina, zbojník Juraj Jánošík, dostal svoju silu do opaska od víly. Básnik Ján Botto v Smrti Jánošíkovej dokonca zbojníka Juraja rovno s kráľovnou víl oženil.

Bosorky (strigy) taktiež boli veľmi obávané ženy. Nezáležalo na veku, ale na magickej moci, ktoré strigy mali. Tá bola odvodená priamo od čerta. Boli síce strigy, ktoré ľuďom pomáhali, ale vždy to bolo zahrávanie si s ohňom, pretože pozornosť strigy sa mohla ľahko upriamiť aj na toho, kto ju o pomoc žiadal. Strigy vám mohli porobiť, stačila im na to slamená figúrka alebo predmet, s ktorým ste sa dostali do styku.

Problémy ste mohli mať aj s morou, ktorá chodila dusiť spiacich ľudí alebo im sať krv. Väčšinou to bola žena, mohla k vám prísť vo zvieracej podobe alebo ako nejaká vec, sadla si vám na hruď a dusila vás. Mohla byť dokonca aj bez podoby, len vo forme ťažoby.

Niektoré zlé víly sa dostávali ľuďom až do príbytkov. Takto chodila napríklad poludnica, bytosť, ktorá mala za úlohu chrániť pokoj poludnia. Kto ho porušoval, vystavoval sa riziku, že ho utrápi k smrti. Zlá bola aj nočnica, ktorá zvestovala smrť v rodine a klakanica, ktorá dokázala unášať deti, keď sa pohybovali po vonku v hodinách, kedy by mali už dávno spať.

Okrem poludnice ste mohli vonku vidieť potulovať sa černokňažníka. To bol muž, zvyčajne v dlhom plášti, ktorý si veľmi dobre rozumel s počasím, dokázal ho riadiť. Jeho strava bola jednostranná – vajcia od čiernej sliepky, mlieko od čierneho dobytka – ale kto ho takto nachoval, tomu sa odmenil, ušetril úrodu, chránil hospodárstvo pred bleskom. Kto ho však vyhodil alebo urazil či oklamal, tomu ukázal, že sa s ním neradno zahrávať. Často lietal v povetrí na drakovi, ktorý mu pomáhal meniť počasie. Podobne sa správali aj strigôni, tiež mohli ovplyvňovať počasie, niekoho urieknuť, ale aj veštiť mu alebo vyrábať liečivé lektvary.

Voda tiež nebýva veľmi bezpečná. Keď dáme nabok komárov, ktorí nám pijú krv najčastejšie, môžeme tam stretnúť vodníkov. Zvyčajne sú znázorňovaní ako prihrbení nepekní chlapíci, oblepení riasami, ktorých záľubou je topiť nepozorných ľudí, aby získali ich dušičky. Existujú aj vodné ženy, ktoré majú podobnú náplň práce. Tak vodník, ako aj vodná žena si hľadali partnerov na brehu, medzi ľuďmi, spolu sa veľmi neráčili.

Vo vodách však žijú aj vodné víly, ktoré strážia pramene a rozčuľuje ich, keď si z nich ľudia bez dovolenia berú vodu. Treba však podotknúť, že pramene pod dozorom víly majú mať liečivú silu.

Aby toho ešte nebolo dosť, môžu sa okolo vás pohybovať rôzni nemŕtvi – bytosti, ktoré z nejakého dôvodu nenašli pokoj, vracajú sa na svet, aby ešte vykonali niečo, čo počas života nestihli alebo boli natoľko hriešni, že ich ani na druhý svet nechcú pustiť. Zvyčajne je to zaujímavá čeliadka, od ktorej nemôžete očakávať, že sa k vám bude úctivo správať. Sú medzi nimi duše ľudí, ktorí boli hriešnikmi alebo ktorí odišli zo sveta nejakým neštandardným spôsobom. Najčastejšie ich nájdete na miestach, spojených so smrťou, ako sú cintoríny, miesta násilných trestných činov a podobne. Obľúbené miesta sú aj rázcestia a križovatky.

Nemŕtvi to však majú dosť ťažké. Väčšina z nich môže pôsobiť len v určitom okruhu, nedokáže prejsť za jeho hranicu. Niektorí sa nedostanú ani cez prah vášho domu. To už ľahšie môžu preniknúť do vašich snov. Sú však aj duchovia, ktorí nemajú problém pohybovať sa po vašom dome. Spôsobujú rôzne záhadné úkazy, ktoré sa ťažko dajú vysvetliť, väčšinou sa však správajú ticho a nenápadne. Existuje však duch, ktorý – naopak – sa snaží na seba upozorniť. Je to tzv. poltergeist – hlučný duch a jednou z jeho záľub je rachotenie a pohybovanie nábytkom. Ak chcete vidieť svetelné efekty, vyhľadáte bludičky. Bývajú pri močiaroch a lákajú do nich pocestných.

Sú však aj nemŕtvi, ktorí sú omnoho fyzickejší než dokážu byť duchovia. Upíri sa živia krvou a neznášajú denné svetlo. Deň však neobľubujú ani ostatné mátohy, ich čas zvyčajne prichádza s úderom polnoci. V rozprávkach sa Nebojsa musel trápiť s mátohami od polnoci až do zakikiríkania kohúta, vtedy mali moc najsilnejšiu. Zombie sú mŕtvoly, ktoré ožili, zvyčajne veľmi nemyslia, ale aj tak vám pôjdu po krku. Navyše, niekto ich môže ovládať a budú mu oddane slúžiť. Ghúl je zase pažravý démon, ktorý  zhltne všetko, ale veľmi mu chutia ďalšie mŕtvoly. Lich je nemŕtvy, ktorému sa mágia vymkla z rúk a premenila ho, prípadne je to mág, ktorý pre získanie nesmrteľnosti sa zmenil na nemŕtveho. Má značnú silu i moc. Fext je človek, ktorý už počas života mimoriadne vynikal. Jeho telo sa nerozloží ani po smrti, ale funguje mu aj mozog – je možné ho poveriť náročnejšími úlohami, ktoré spoľahlivo vyplní.

Keď si človek prečíta, čo všetko sa okolo neho môže pohybovať, tak aby sa pomaly bál vystrčiť hlavu spod periny. Nie je to však také zlé. Nadprirodzené bytosti vnímajú najmä zvieratá, potom niektorí citliví ľudia. My ostatní, odchovaní drsným 20. a pretechnizovaným 21. storočím, sa zvyčajne bojíme iných démonov. Nahnevaný šéf môže byť rovnako nepríjemný ako poltergeist, akurát s duchom by sa človek možno dohodol ľahšie.

(časopis magická žena)


Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Starajte sa o svoju životnú energiu – čchi

October 2, 2015
October 2, 2015

Pamätáte si na legendárny seriál Kung Fu s rovnako legendárnym hercom Davidom Carradinom? Hral v ňom úlohu šaolinského mnícha Kwai Chang Cainea, ktorý často skloňoval slovko čchi. Čo to vlastne je?

Čchi je označenie pre vitálnu energiu človeka a čchi-kung je tradičné čínske cvičenie, ktoré rozvíja čchi človeka. Rôzne filmy a seriály ho spropagovali, často sa spája práve s atraktívnym bojovým umením Kung Fu, ktoré učili v kláštore Šao-lin v Číne, ale nie je to len o cvičení tela. Rovnako významnou časťou je aj trénovanie mysle a posúvanie jej možností, niekedy až za hranice bežného ľudského chápania. Príprava bojovníkov, tréning pohybov ako je to v Kung Fu, sa nazýva tvrdá forma čchi-kung, mäkká forma sa odohráva v pokoji, zahŕňa koncentráciu, dýchanie, uvoľnenie, precítenie energie, ktorá prúdi vaším telom.

Spôsobov, ako môžete rozvíjať svoj čchi, je veľa, existujú cviky pre začiatočníkov, ktoré si človek môže bez problémov vyskúšať (stačí si zadať príslušné heslo napríklad na youtube), ale zložitejšie techniky pre pokročilých by ste mali absolvovať len s učiteľom, ktorý má skúsenosti. Ak má niekto naozajstný záujem nielen začať, ale aj dlhodobo pokračovať s metódou čchi-kung, takisto je najlepšie cvičiť so skúseným učiteľom, pretože ten vás naučí, ako tieto cviky správne vykonávať.

Čchi-kung môže byť zamerané na zdravotné účinky, na bojové umenia alebo na duchovnú oblasť spojenú s filozofiou a náboženstvom (budhistické a taoistické čchi-kung).

Pre bežného človeka môže byť čchi-kung prospešné aj zo zdravotného hľadiska. Ak je človek chorý, tak jeho čchi je narušené, poruší sa rovnováha medzi silami jin a jang. Cvičenie pomáha ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy, ale slúži tiež ako prevencia pred chorobami, ktorým sa tak môžete vyhnúť. Ten, kto cvičí pravidelne, nájde harmóniu, zlepší sa mu nálada, zmení sa pohľad na svet, pocíti silu svojej vnútornej energie. Jeho život by môže byť spokojnejší, viac duchovný než materiálny. Na rozdiel od iných cvičení, ktoré sa orientujú najmä na fyzickú časť, čchi-kung sa zameriava na to, aby energia mohla bez problémov v tele prúdiť, aby jej nič nebránilo, aby nebola zablokovaná. Snaží sa tieto bloky odstrániť, aby sa všetko vrátilo do rovnováhy, čo sa priaznivo prejaví aj na zdraví človeka. Cvičenie pre zdravie nie je zvyčajne obmedzené vekom, dokonca ani zdravotnými handicapmi – pre každú kategóriu sa nájdu zodpovedajúce cviky.

Kto sa zaujíma o bojové umenie ako je Kung Fu, snaží sa o využite vnútornej energie a o zvýšenie jej kapacity. Čím jej máte viac, tým dlhší budete viesť dlhší aktívny život.

Klasické Kung Fu sa spája s čínskym kláštorom Šao-lin. Ten funguje dodnes, ale už to nie je len o meditujúcich mníchoch, ako pri jeho založení v 5. storočí nášho letopočtu. Chrám sa musel prispôsobiť modernej dobe, v ktorej vládne biznis. Dnes je to vyhľadávané miesto pre turistov, prevážne domácich a nelíši sa veľmi od iných turistických miest, vrátane vstupných turniketov. Turista uvidí predstavenia miestnych bojových mníchov, vyfotografuje sa na známych miestach, kúpi si suveníry. Počas víkendov býva v kláštore a jeho okolí poriadna tlačenica. Nakoniec, samotný kláštor je zapísaný do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO a patrí medzi najvýznamnejšie čínske pamiatky. Jeho popularitu zvyšujú aj filmy, pred pár rokmi nakrútil šaolinský film aj legendárny Jackie Chan. Skupiny šaolinských mníchov cestujú so svojimi predstaveniami po svete, aby zarábali pre kláštor peniaze.

Okolo kláštora je približne stovka škôl bojového umenia, ktoré učia Kung Fu. Najväčšiu slávu však už majú tieto školy za sebou. Pre desaťročím v nich študovalo približne stotisíc adeptov, v súčasnosti sa ich počet znížil na polovicu. Predsa len, moderný život ponúka aj iné lákadlá, než odriekanie, meditáciu, silnú disciplínu či ranné vstávanie o piatej. A v modernom svete má miesto na výslní vyhradené len zopár bojovníkov Kung Fu, zvyšok sa musí živiť ako sa len dá.

U nás bude zrejme viac záujemcov o duševnú a telesnú harmóniu, než priamo o bojové umenie. Na to je čchi-kung zamerané na zdravotné účinky tým správnym receptom.

 (magická žena)


Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt