Archive for month: November, 2015

Človek a jeho možnosti

November 19, 2015
November 19, 2015

Človek skúma všetko okolo seba, takže sa netreba čudovať, že aj sám seba. Kde sú hranice ľudských možností? Dokáže byť človek ešte múdrejší, silnejší, môže sa dožiť dvojnásobku rokov ako teraz? Na tieto otázky hľadajú odpovede nielen vedci, ale aj filozofi. Každý z nich sa na problém pozerá z inej strany a majú zaujímavé výsledky.

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie

Olympijské motto znie: “Citius, Altius, Fortius” (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). A naozaj – športovci zlepšujú svoje výkony. To, čo včera  bolo nepredstaviteľné, je dnes zrazu možné. Niekde však musí byť hranica.

Zoberme si príklad zrejme najjagavejšej atletickej hviezdy súčasnosti – jamajského šprintéra Usaina Bolta. V behu na 100 metrov posunul svetový rekord tak hlboko, ako málokto predpokladal. V roku 2009 ho dostal na úroveň 9,58 sekundy. Nadšená tlač písala, že Bolt musel odhaliť novú formu pohybu a že je prízrak z inej planéty. Bežal maximálnou rýchlosťou 44,72 km za hodinu a priemerná rýchlosť jeho behu bola 37,58. Dosiahol už hranicu svojich možností? V prípade Bolta odborníci tvrdia, že nie. Samotný Bolt odhaduje hranicu ľudských možností na úrovni 9,4 sekundy. Iný bežec, bývalý svetový rekordér na 200 m Tommie Smith tvrdí, že Bolt by sa mohol dostať dokonca pod hranicu 9 sekúnd – keby zlepšil svoj štart a na jeho strane boli aj ďalšie podmienky.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia lekári odhadovali, že hranica pre ľudí na tejto trati je čas 9,80.  V súčasnosti tvrdia holandskí matematici, že rýchlejšie ako 9,29 sekundy to nepôjde. Geoffroy Berthelot, odborník zo športového ústavu INSEP v Paríži vypočítal, že atletické rekordy sú už také našponované, že dosiahli kapacitu ľudských možností na 99 percent. Viac toho ľudské telo jednoducho nedovolí. Analyzoval všetky olympijské rekordy a dospel k názoru, že do roku 2027 polovica zo 147 športových odvetví bude na hranici, na ktorej sa to bude posúvať ďalej len minimálne – ak vôbec.

Samozrejme, vždy sa môže nájsť výnimočný športový zjav, ako je Usain Bolt, ktorý dokáže svoje fyziologicky dané predpoklady tréningom a správnou výživou posunúť niekam, kde to nečakali ani odborníci. Vo všeobecnosti však platí, že diváci sa budú musieť menej tešiť na rekordy a viac na samotné súboje športovcov. Posúvať hranice by sa potom dalo dopingom (ten je zakázaný), genetickými manipuláciami (tie by zrejme stihol rovnaký osud ako doping) alebo by do hry prišli nové technológie.

V športe sa objavujú nové technológie aj teraz, ale ak výrazne posúvajú ľudské možnosti, zvyčajne dlho nevydržia. Keď začali plavci používať celotelové plavky, ktoré boli špeciálne prispôsobené na zvýšenie rýchlosti vo vode a následne prekonávali jeden rekord za druhým, plavky boli zakázané. Podobne v tenise, keď prišli dvojité výplety, ktoré umožnili neuveriteľnú rotáciu loptičky, opäť nasledoval zákaz.

V niektorých športoch, kde sa používa náradie, je možné s jeho zmenou škrtnúť staré rekordy a začať evidovať nové. Napríklad zmena parametrov oštepu obmedzila aj dĺžku hodov. V behoch je možné začať preferovať netradičné trate alebo ísť na ešte jemnejšie časové rozlíšenie než je stotina sekundy – napríklad na tisícinu. Alebo hodiť rekordy za hlavu a vychutnať si radosť z pretekania.

Dlhovekosť či nesmrteľnosť?

Slovenskí muži sa dožívajú v priemere viac ako 71 rokov, ženy majú šancu dožiť sa až 79 rokov. Stredná dĺžka života na Slovensku stúpa. Vo vyspelých krajinách sú tieto hodnoty ešte vyššie. Sú však ľudia, ktorí sa dožívajú stovky, ba aj viac. Kde je hranica, kam sa dá posunúť ľudský vek?

Najstarší človek na svete v súčasnosti má údajne 123 rokov a žije v Bolívii. Je však otázne, či sú jeho doklady správne. V čase jeho narodenia sa žiadne nevydávali, boli len záznamy v matrike. On sám hovorí, že má približne sto rokov a možno aj viac. Oficiálne podľa Guinessovej knihy rekordov je najstaršia jedna Japonka, ktorá sa dožila 115 rokov.

Byť na čele takéhoto rebríčka však znamená, že sa vaše genetické predpoklady dokonale spojili so životným štýlom. Nie každému sa to podarí, hoci mnoho ľudí po tom túži. Napríklad kazašský prezident Nazarbajev žiada od vedcov, aby pre neho vyrobili elixír mladosti.

Americký futurológ Ray Kurzweil tvrdí, že k nesmrteľnosti sa ľudia prepracujú už o dvadsať rokov. Svoju nádej vkladá do nanotechnológií a genetických výskumov. Podľa neho by sa už o dve desaťročia mali dať nahradiť všetky dôležité životné orgány. Predpokladá, že genetické informácie o človeku pomôžu preprogramovať jeho softvér, čiže zastaviť proces starnutia a nanotechnológie nahradia pôvodné orgány – tým pádom môže byť človek nesmrteľným. Bionické srdcia, umelé končatiny, nanoboty, ktoré budú cirkulovať vo vnútri človeka – človek sa postupne premení na kyborga (človeka s mechanickými časťami). Zároveň sa človek bude môcť presunúť do virtuálneho sveta a žiť aj virtuálny život. Ako by to mohlo vyzerať, môžete vidieť v nejednom sci-fi filme – v niektorom ako pozitívnu víziu, v inom ako začiatok katastrofy.

Vízie futurológov sú možno príliš odvážne. Lekárska veda vkladá nádej do liekov, ktoré by ľudia užívali už v strednom veku a tak dokázali ľahšie čeliť chorobám, ktoré sú pre ľudí mimoriadne nebezpečné a spájajú sa s vyšším vekom – napríklad rakovine alebo demencii. Ako príklad spomínajú klasický aspirín, ktorý môže byť prevenciou rakoviny. Nové lieky by mohli podľa londýnskej vedkyne Lindy Partridgovej simulovať účinky niektorých postupov, ktoré fungujú pri zvieratách. Testy zvierat naznačili, že drastická diéta môže pomôcť organizmu v boji s cukrovkou alebo s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Využitie takýchto liekov a genetických výskumov by mali spomaľovať starnutie.

Vedci veria, že smrť je “liečiteľná”, sú v tomto smere optimisti. Dlhovekosť však prináša so sebou otázky nielen prísne vedecké, ale aj ekonomické a filozofické. Zem sa prepĺňa ľuďmi a prirodzený odchod je stále menší než prírastok ľudstva. Je otázka, či táto planéta dokáže uživiť toľko ľudí. Jednotlivec potom musí riešiť, či dokáže uživiť sám seba. Už teraz sú dôchodkové systémy najmä vo vyspelých krajinách pod výrazným tlakom, ktorý vedie k znižovaniu príjmu v starobe a “schudobnievaniu” starších ľudí.

Nad nesmrteľnosťou sa pred niekoľkými rokmi zamýšľal aj pápež Benedikt XVI. Uvažoval, čo by sa dialo, keby človek dostal možnosť byť nesmrteľný. “Bolo by to dobré?” položil rečnícku otázku. “Ľudstvo by bolo mimoriadne staré a pre mladých by tu nebolo miesto. Zanikla by možnosť obnovy a nekonečný život by nebol rajom,” dodal. Pre cirkev zostáva liekom na nesmrteľnosť sviatosť krstu.

Otázka je tiež, ako by sa cítili starí ľudia vo svete, ktorému často prestávajú rozumieť. Americkí sociológovia pred niekoľkými rokmi prekvapujúco zistili, že najstaršia generácia môže byť šťastná. Dokonca šťastnejšia ako mladšie ročníky, ktoré sa naháňajú za kariérou a môžu mať pocit, že v živote ešte mnohé veci nestihli. Na základe osobných rozhovorov s tisícmi ľudí uviedli, že s pribúdajúcimi rokmi môže pribudnúť aj šťastie. Starší ľudia – na rozdiel od mladých – dokážu byť spokojnejší s tým, čo majú. Je v nich aj zármutok, lebo okolo nich odchádzajú ľudia, ktorých poznali a ktorých mali radi, ale získavajú duševnú vyrovnanosť – majú iný pohľad na to, čo v živote dokázali a nachádzajú v tom pozitívne prvky. Väčšinou sa vyrovnali s faktom, že už nebudú tým, čo chceli byť a láskyplne spomínajú na svetlé okamihy svojho života.

Otázka je aj to, kto všetko by sa mal považovať za starého. Vlaňajší prieskum štatistického úradu Eurostat medzi Európanmi ukázal, že človek prestáva byť považovaný za mladého, keď má 42 rokov a starý je, keď dosiahne 64 rokov. Tento pocit sa líšil od krajiny ku krajiny. Holanďania považovali za starého človeka, ktorý dosiahol sedemdesiat rokov, na Slovensku je však “starý” ten, kto dosiahol vek 58 rokov.

Ak sa život človeka významne predĺži, budú sa meniť aj tieto hranice. Pri významnom predĺžení bude pohromade žiť viac generácií ako doteraz. Tolerancia a vzájomné pochopenie bude musieť rásť spolu s vekom inak sa na Zemi len ťažko pomestíme a znesieme.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Ako plynie čas

November 6, 2015
November 6, 2015

Sprevádza nás od narodenia do smrti. Neúprosne nás ženie od začiatku až do konca, ohraničuje naše kroky a dáva im ďalší rozmer. Čo je to vlastne čas? Čím je pre nás dôležitý? Dalo by sa vrátiť v čase alebo, naopak, cestovať do budúcnosti? Čo vlastne ukazujú naše hodinky? Čím merali čas v minulosti a čím ho budeme merať v budúcnosti?

Za základnú jednotku času bola zvolená jedna sekunda. Medzinárodná sústava jednotiek ju vyčísľuje ako čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia pri prechode medzi dvomi hladinami atómu Cézia. Táto navonok zložitá definícia predstavuje ten okamih, keď sa sekundová ručička na našich hodinkách posunie o jeden krôčik ďalej. Veda predstavuje čas ako niečo, čo trvá nepretržite a udalosti sa odohrávajú za sebou bez možnosti vrátiť sa. Čas však tiež nie je veličina nemenná, slávny fyzik Albert Einstein ho výsledkami svojich prác spojil s tromi rozmermi do časopriestoru. Čiže človek sa pohybuje nielen v priestore, ale aj v čase. Práve čas je v tomto prípade práve ten štvrtý rozmer.

Einstein a ďalší vedci nám to navyše tiež trochu skomplikovali. Pri vysokých rýchlostiach, blížiacich sa k rýchlosti svetla, sa čas správa inak. Je to ten známy príklad dvoch bratov, z ktorých jeden cestuje do vesmíru, druhý zostáva na plante Zem. Keď sa ten prvý o niekoľko rokov vráti, ten druhý je už v požehnanom veku. Na palube kozmickej lode plynul čas pomalšie ako na Zemi.

Bežný človek sa však rýchlosťou svetla nepohybuje, tomu stačí meranie času iným spôsobom. Od veky vekov si čas spájal s astronomickými úkazmi. Slnko vyšlo a zašlo – bol deň, prišla tma – nastala noc. V astronómii je – zjednodušene – za deň považované jedno otočenie planéty okolo svojej osi. Rok, čo je 365 dní, je zase doba, počas ktorej planéta Zem obehne Slnko. Ľudia si potom rozdelili tento čas aj na iné úseky, preto máme týždeň, mesiac, desaťročie, storočie, tisícročie alebo aj štyri ročné obdobia.

Čas meraný na generácie

Veľmi zaujímavý je sociálny pojem generácia. Toto slovíčko dáva dohromady ľudí narodených v určitom období, prípadne spojených podobnými životnými skúsenosťami. Zahŕňa obdobie približne 25 až 30 rokov. Aj keď majú všetky ľudské generácie veľa spoločného, taktiež majú špecifické skúsenosti, vyrastali v iných podmienkach, spoznávali svet iným spôsobom než tie predošlé a než budú spoznávať svet tie budúce.

Niektoré generácie dostali aj špeciálne označenie. Bola tu stratená generácia ľudí, Európanov, ktorá sa narodila pred I. svetovou vojnou a prežila otrasné skúsenosti globálneho konfliktu, ktorý sa však odohrával najmä na európskom kontinente. “Baby boom” generácia zažila rozkvet po ďalšom veľkom konflikte, po II. svetovej vojne, tu ide najmä o obdobie rokov 1946 – 1964. Táto generácia zmenila Spojené štáty americké viac ako ktorákoľvek predtým, spustila sociálnu revolúciu, podporovala rôzne hnutia a následne menila spoločnosť – zmeny sa týkali od ľudských práv až po ekologické témy.

V bývalom Československu je obdobie, keď sa narodilo veľa detí, nazývané generáciou Husákových detí, podľa komunistického funkcionára a neskôr aj prezidenta Gustáva Husáka, ktorý sa dostal k moci v 70. rokoch minulého storočia. Kým v Československu sú sedemdesiate roky synonymom rodiacich sa detí, v západných štátoch už prišla generácia X, charakterizovaná útlmom pôrodnosti.

Po generácii X prichádza generácia Y, nazývaná aj miléniovou – tá má široký záber, zahŕňajúci osemdesiate roky až po obdobie prelomu tisícročí. Po X prichádza Z, teda obdobie po miléniovej generácii. Táto generácia už prichádza do sveta rozvinutého internetu, sociálnych sietí, inteligentných mobilov a tabletov. Čiastočne sa kryje aj s termínom počítačová generácia.

Ako meriame čas dnes

Generácia Z mení aj spôsob, ako meriame čas. Ľudstvo si v histórii vždy vedelo pomôcť a používalo to, čo malo poruke. Existovali pieskové hodiny, kde čas určoval presýpajúci sa piesok, vodné hodiny, kde to isté robila voda, slnečné hodiny, kde všetko potrebné zariadilo slnko. V mechanických hodinách poslúžilo súkolia a kyvadlo či nepokoj. Dnešné kremenné (quarzové) hodiny využívajú elektromotorček. Moderná doba však mení zvyky ľudí. Stále častejšie sa do popredia ako merače času dostávajú iné zariadenia než hodinky.

Mobilné telefóny sa dnes používajú na meranie času častejšie ako klasické hodinky. Či už máte vo vrecku klasický mobil alebo smartfón, jednou z jeho základných funkcií je meranie času. Hodiny sa stále viac presúvajú do oblasti módy. Pred niekoľkými rokmi americká investičná banka Piper Jaffray & Co zisťovala medzi mládežníkmi obľúbenosť nosenia hodiniek. Z prieskumu vzišlo, že dve tretiny tínejdžrov nikdy hodinky nenosili a pravidelne ich má na ruke len jedna desatina z opýtaných. Prejavilo sa to aj na tržbách spoločností, ktoré hodinky vyrábajú. Za desaťročie “spadol” o viac ako pätinu. Pokles sa nezastavil.

Hoci výrobcovia hodiniek, najmä tých špičkových, sa tvária, že moderné prístroje ich biznis neohrozia, mali by sa mať na pozore. Po dnešnej generácii príde ďalšia, ktorá bude ešte viac prepojená s elektronickými hračkami. Poprední svetoví výrobcovia spotrebnej techniky – Apple, Samsung, Sony i ďalší – pripravujú zariadenia nového typu, ktorý výrazne prepoja bežný život s elektronikou. Jednou z ciest sú aj elektronické inteligentné hodinky, ktoré však budú mať oveľa viac úloh, než len strážiť čas. Ten bude ako keby na druhej koľaji. Moderné hodinky budú v sebe integrovať sociálne siete, komunikáciu každého druhu, kalendárové služby, pričom zároveň budú sledovať vašu polohu, poskytovať vám miestne informácie, pozrú sa aj na vaše zdravie (tep a pulz) a spočítajú vám všetky kroky, ktoré urobíte. Moderné digitálne hodinky budú môcť mať tisíc podôb – ak budete chcieť mať na ruku presýpacie hodiny, klasické hodinky alebo chronometer ako od mimozemšťanov, bude stačiť zmeniť obrázok na digitálnom displeji.

Hodinky drahšie ako auto

Kto sa nemusí báť, sú výrobcovia luxusných hodiniek. Napriek tomu, že vo svete zúri kríza a mrzutá nálada, výrobcovia luxusného tovaru sa nesťažujú a zaznamenávajú, že luxus ide stále na odbyt. Možno aj preto, že niektoré výrobky môžu slúžiť ako alternatíva k ukladaniu peňazí, ktoré strácajú hodnotu. Na vrchole pyramídy stojí niekoľko výrobcov hodiniek, ktorí ponúkajú naozaj neuveriteľné kúsky. Hodinky Patek Caliber 89 stoja viac ako špičkové drahé autá. K niektorým autám sa dávajú hodinky ako darček, k týmto hodinkám by ako darček svedčalo Ferrari. Ich cena presahuje päť miliónov dolárov. Hodinky majú najkomplikovanejší mechanizmus na svete, ktorý dokáže obsluhovať až 33 rôznych funkcií.

Existujú však aj hodinky, ktoré síce nie sú až také drahé, môžete ich dostať už za niekoľko stovák eur, a napriek tomu sú mimoriadne zvláštne. Dnes je deň rozdelený na 24 hodín, klasické hodinky na 12 dielikov, ktoré zodpovedajú 12 hodinám doobeda a 12 hodinám poobede. Hodina trvá 60 minút. Minúta 60 sekúnd. Mladý švajčiarsky hodinár David Chanson si povedal, že to nie je v poriadku. Iné základné jednotky sú založené na desiatkovej sústave – a tak na jeho hodinkách nájdete maximálne desiatku. Deň má teda 20 hodín. Podľa neho to má dve výhody. Nie je potrebné prepočítavať minúty na hodiny a sčítanie času je oveľa jednoduchšie. David vie, že prejsť na počítanie času podľa jeho metódy je revolúcia, aká sa len tak ľahko neudeje, a preto jeho hodinky majú na displeji možnosť odčítať všetko v tradičných jednotkách. Zatiaľ je však v polohe čudáckeho vizionára a o jeho hodinky s novým systémom majú záujem najmä zberatelia.

Môže človek žiť večne?

Nech už meriame čas hocičím, jedno je isté. Život človeka je ako svieca, ktorá raz určite zhasne. Sú však vedci, ktorí sú optimisti a veria, že dokážu život človeka poriadne predĺžiť. V podstate majú na to dve možnosti. Buď zastavia proces starnutia, dokážu neustále regenerovať bunky alebo budú vedieť nahradiť jeden orgán za druhým. Odvážne plány majú genetici, ktorí by mohli dokázať preprogramovať bunky, aby sa stále dokázali deliť a nahradzovať staré bunky novými.

Zatiaľ sú to však len smelé plány, ktoré sa dajú realizovať v sci-fi filmoch, ale realita je ešte ďaleko. Skeptici navyše poukazujú na to, že ako prvé bude techniky predlžujúce život využívať bohaté elity, ale bežných ľudí sa takéto niečo tak skoro nedotkne. Vzhľadom na to, že raz sa naše Slnko vzbúri a zanikne spolu so Zemou, tak aj tá nesmrteľnosť má svoje hranice.

Cestovanie časom? Zrejme len dopredu

Cestovanie časom je v súčasnosti možné tiež nanajvýš v sci-fi filmoch. Podľa slávneho britského astrofyzika Stephena Hawkinga bude možné cestovať v čase, ale nie do minulosti, iba do budúcnosti. Keď niekto postaví vesmírnu loď, ktorej rýchlosť sa bude blížiť rýchlosti svetla, na palube bude ubiehať čas rýchlejším tempom. Jeden deň na lodi bude jeden rok na Zemi. Smerom do minulosti je však Hawking skeptický, pretože podľa neho porušuje základný princíp príčiny a následku. Ak by sa človek vrátil do minulosti, mohol by ju ovplyvniť tak, že by sa udalosti v budúcnosti nestali. To Hawking považuje za nemožné. Osobne by sa však rád do minulosti vrátil, pozhovárať sa s Galileom Galileim alebo skočiť za Marilyn Monroe.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt