Archive for month: January, 2016

Zničenie sveta

January 27, 2016
January 27, 2016

Podľa mnohých predpovedí svet už mal byť dávno zničený. Len nedávno sa o to malo postarať ukončenie mayského kalendára. Aj tentoraz to bol planý poplach. Nemusí to tak byť vždy. Čo vlastne môže Zemi hroziť, akými spôsobmi by ju niekto alebo niečo mohlo zniesť zo sveta? Existujú aj nejaké reálne hrozby, ktoré treba brať do úvahy?

Jedno z možných nebezpečenstiev sa ukázalo nedávno a pripomenulo sa veľmi efektným spôsobom. V polovici februára rozžiaril nebo nad ruským Čeľabinskom roj meteorov. Po ich dopade sa uvoľnilo také množstvo energie, že tlaková vlna ničila okná, demolovala fasády, pričom sa zranilo viac ako tisíc ľudí.

Odhaduje sa, že teleso, padajúce z neba, malo približne desať ton a priemer 17 metrov. To nie je veľká skala. Napriek tomu, keby dopadla do obývanej oblasti, mohla zničiť menšie mesto. Rusi majú “šťastie” na podobné úkazy. V roku 1908 doletelo na Zem vesmírne teleso s odhadovaným priemerom 50 metrov, zamierilo do Tunguzskej oblasti, explodovalo nad zemským povrchom a zničilo obrovskú plochu dvetisíc kilometrov štvorcových. Vedci odhadujú, že výbuch bol tisíckrát silnejší ako výbuch atómovej bomby nad Hirošimou.

Prekvapenie z vesmíru

Svet by mohol byť zničený práve takouto nevítanou návštevou z vesmíru. Čím by teleso bolo väčšie, tým by malo devastačnejšie účinky. V americkom filme Armageddon letel smerom k Zemi asteroid veľký ako americký štát Texas. Takéto veľké teleso by na Zemi dokázalo zničiť všetko živé a reštartovalo by vývoj jej biosféry. Začínalo by sa odznova, už bez ľudí. Precedens už máme. Pred 65 miliónmi rokov sa skončila éra dinosaurov, ich vyhynutie spôsobila zrážka modrej planéty s asteroidom. Do oblasti dnešného Mexika dopadol asteroid s priemerom 15 kilometrov. Zrážka sa dá prirovnať k výbuchu jednej miliardy atómových bômb. Do ovzdušia sa dostalo obrovské množstvo hmôt, ktoré zatemnili oblohu, Zem ochladla a v priebehu niekoľkých dní bol na planéte zdecimovaný život.

Vedci si uvedomujú, že nebezpečenstvo môže prichádzať z vesmíru. Preto sa sledujú väčšie telesá, ktorých dráha môže kolidovať s polohou Zeme. V súčasnosti nie je známe žiadne teleso, ktoré by znamenalo pre Zem priame nebezpečenstvo. Hoci sa v minulosti viackrát objavili panické informácie o asteroidoch, ktoré sa určite zrazia so Zemou, presnejšie výpočty vždy ukázali, že takáto situácia nehrozí. Ľudia vedia o pohybe 99 percent asteroidov väčších ako jeden kilometer. Problémom je, že aj menšie telesá môžu urobiť obrovské škody a väčšina z nich podchytená nie je. Ľudstvo má stále malý prehľad, čo sa okolo jeho planéty deje. Určitý prehľad má americká vesmírna agentúra NASA, aj Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje postaviť monitorovaciu sieť, ktoré by takéto telesá vyhľadávala. Odhaduje sa, že v Slnečnej sústave sa pohybuje približne milión asteroidov s priemerom 50 metrov a väčším a desaťtisíc z nich by mohlo skrížiť Zemi cestu.

V tejto súvislosti sa spomína aj bájna planéta Nibiru (volajú ju aj planéta X alebo Eris), ktorá sa vraj túla Slnečnou sústavou a raz sa zrazí so Zemou. Vedci to považujú skôr za hlúposť. Ak by sa takáto planéta v Slnečnej sústave nachádzala, bola by už dávno známa. Ak by sa aj niekde “schovávala”, v dohľadnom čase sa so Zemou nestretne – jej trajektória by musela byť známa najmenej desať rokov.

Hrozba stretu s planétkou či kométou určuje takzvaná Turínska stupnica. Má rozpätie 0 až 10. Nula hovorí o tom, že pravdepodobnosť zrážky so Zemou je nulová alebo takmer nulová. Jednotka označuje normálnu situáciu, dva až štyri situáciu, vyžadujúcu si pozornosť, päť až sedem na stupnici hovorí o hrozbe a osem až desať o istote zrážky. Desiatka hovorí o takej situácii, pri ktorej by mohlo byť ľudstvo vyhubené. Ide o udalosť, ktorá nastane v priemere raz za 100-tisíc rokov.

Prekvapenie zo skúmaviek

Vírusy, baktérie, neznáme choroby – ľudí by mohla kosiť po miliónoch pandémia. Nie je až také podstatné, či by mohlo ísť o vražedný vírus, ktorý náhodou unikol z prísne tajných laboratórií, teroristický útok sofistikovanou zbraňou s pomocou najnovších výdobytkov vedy alebo len o mutáciu, o ktorú sa postarala príroda. Zdá sa však, že pandémia by nebola schopná zničiť celé ľudstvo, nakoniec by sa o protizbraň postarala veda alebo príroda. Prasacia chrípka, slepačia chrípka, ale najmä obyčajná chrípka zabíjajú každý rok množstvo ľudí. Španielska chrípka v rokoch 1918 až 1920 zabila zrejme až 50 miliónov ľudí, ázijská chrípka v roku 1957 jeden milión ľudí a hongkongská chrípka v roku 1968  pripravila o život 700-tisíc ľudí. V súčasnosti okrem chrípky je najvražednejší vírus HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS. Počas tridsiatich rokov zabil 20 miliónov ľudí a nakazení, ktorých je až 40 miliónov, majú chmúrnu perspektívu.

Prekvapenie od ľudí

Vojna s použitím zbraní hromadného ničenia by priniesla množstvo utrpenia, ale ľudstvo by zrejme z povrchu planéty nevymazala. Hoci medzinárodná situácia nie je ideálna, globálny konflikt nie je na obzore. Napomohli tomu aj zmeny po II. svetovej vojne, ktoré postupne viedli k integrácii a vytvoreniu Európskej únie. V Európe sa začali obidve svetové vojny. Integrácia Európy výrazne pomohla znížiť nebezpečenstvo globálnych konfliktov. Aj preto získala Európska únia v minulom roku Nobelovu cenu mieru.

Určité riziko konfliktu tu však stále zostáva. V roku 1947 zriadili atómoví vedci z Chicagskej univerzity symbolické hodiny – Doomsday Clock (Hodiny Súdneho dňa). Hodiny ukazujú čas – čím bližšie sú k polnoci, tým je ľudstvo bližšie ku globálnej katastrofe. Spočiatku hodiny zohľadňovali nebezpečenstvo nukleárnej vojny, neskôr do neho zapracovali aj hrozbu klimatických zmien a výdobytky vedy, ktoré by mohli spôsobiť nenapraviteľné škody.

Hodiny začínal v roku 1947 s nastavením 23:53, čiže 7 minút pred polnocou. V roku 2012, kedy sa naposledy menil čas, hodiny ukazovali 23:55, čiže päť minút pred polnocou. Boli takto nastavené pre chýbajúce politické kroky pri redukcii jadrových zbraní, možnosť regionálneho jadrového konfliktu, problémy s bezpečnosťou jadrových zariadení a vplyv na čas mali aj globálne zmeny klímy.

Najbližšie k polnoci – 23:57 – boli hodiny v rokoch 1949 a 1984. V prvom prípade to bolo po teste prvej ruskej atómovej bomby, čo naštartovalo preteky v zbrojení a v druhom prípade pri ďalšej eskalácii zbrojných pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Najviac sa od polnoci hodiny vzdialili v roku 1991, keď obidve veľmoci podpísali dohody o redukcii strategických zbraní.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Nebojte sa počasia

January 11, 2016
January 11, 2016

Máločo je také populárne ako predpoveď počasia. Nečudo – to, ako bude, častokrát hovorí aj o tom, ako nám bude. Počasie ovplyvňuje zdravie človeka, jeho výkony, duševné rozpoloženie. Často rozhoduje o tom, aký budeme mať deň, dokáže meniť naše plány. Má v rukách nielen osud jednotlivca, ale celého ľudstva. Aké je a aké bude počasie?

 Každý to pozná. Pozriete sa ráno von oknom, prší. Mizerné počasie, zašomrete si a dobrá nálada je preč. Poobede na bicykel asi nepôjdete. Iný byt, iné okno. Konečne prší, povie si jeho obyvateľ a zlepší sa mu nálada. Dnes nebude musieť polievať záhradu. Jedno počasie, rozdielne názory. Každý človek je iný, má rôzne potreby. Napriek tomu existujú spoločné charakteristiky počasia, ktoré ovplyvňujú veľkú masu ľudí podobným spôsobom.

 Najviac prekážajú extrémy

 Ľuďom prekážajú najmä extrémy, ktoré trvajú dlho. Do depresie vás môže dostať dlhá tuhá zima, rovnako aj reťaz horúcich dní počas leta. Žeravé letné slnko je úmorne najmä telesne, dlhá zima zase vplýva najmä na duševné zdravie.

 Psychológovia radia netrápiť sa počasím, pretože to človek neovplyvní. Treba si nájsť nejakú aktivitu, ktorá vás baví a ktorá od počasia nezávisí. Treba si tiež uvedomiť, že na depresiu má oveľa väčší vplyv to, čo prežívame vo svojom vnútri, vonkajšie podmienky to môžu len zlepšiť či zhoršiť. Pozitívne myslenie je tým najlepším liekom aj v najponurejších dňoch.

 Vplyv počasia na ľudí alebo vo všeobecnosti vplyv atmosféry na živé organizmy (biosféru) študuje biometeorológia. Je to široký vedný odbor, s jeho výsledkami sa vo veľmi populárnej forme stretávame v predpovedi počasia, kde nás informujú o tzv. záťažových stupňoch. Stupnica býva obvykle od 1 do 3, pričom najnižší stupeň je 1, ktorý predstavuje iba miernu záťaž. Vtedy zdravý človek môže fungovať v bežnom režime bez obmedzení (chorí ľudia musia prihliadnuť na svoje problémy). Druhý (stredný) stupeň – nám hovorí, že niektoré rizikové skupiny môžu mať problémy – telesné i duševné – a treba si rozmyslieť, akú záťaž ste schopní zniesť. Tretí stupeň upozorňuje na vysokú záťaž organizmu, je dobré obmedziť únavné práce, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade problémov treba vyhľadať lekársku pomoc. Pri stanovovaní biozáťaže sa sleduje viacero parametrov – rozdiely teplôt, tlak vzduchu, vietor, búrky, vlhkosť vzduchu a ďalšie. Sú to všetko parametre, ktoré môžu negatívne ovplyvniť človeka. Sú aj iné stupnice, ktoré len lepšie rozlišujú medzi jednotlivým stupňami, napríklad majú päť záťažových stupňov. Ľudia, ktorí sú tzv. meteosenzitívni, čiže výrazne reagujú na počasie, by mali tieto informácie sledovať pozornejšie než iní.

 Hovorievalo sa, že tam, kde nechodí Slnko, chodí lekár. Aj dnes to má svoje racionálne zdôvodnenie. Napriek tomu, že sa neodporúča vystavovať sa ostrým lúčom slnka najmä v lete medzi 10.00 h a 15.00 h (pre obavy z rakoviny kože), neznamená to, že sa máme slnečným lúčom vyhýbať. Dokonca lekári odporúčajú aspoň raz za čas sa vystaviť slnečným lúčom aj v týchto hodinách (samozrejme, nepreháňať to). Slnko je totiž pre človeka najdôležitejším zdrojom vitamínu D. Jeho nedostatok môže vyvolať rôzne zdravotné problémy. Pričom stačí dvakrát týždenne stráviť na slnku približne 20 minút, aby ste dokázali pokryť jeho potrebu. Nedostatok vitamínu D sa spája aj s depresiami, ktoré sú časté v zimných mesiacoch. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo sa o zimnom období hovorí ako o období zvýšeného počtu samovrážd. Kde nechodí Slnko, niekedy chodí hrobár.

 Slnečné svetlo zároveň podporuje tvorbu hormónu šťastia – serotonínu. Preto je jeho hladina nižšia v zime, vtedy je nedostatok slnečného svetla. Prejavuje sa to stratou chuti niečo robiť, prichádza depresia, zvyšuje sa agresivita. V lete sú tieto symptómy predsa len potlačené dostatkom svetelného žiarenia. Miznúce svetlo podporuje tvorbu melatonínu, ktorý vás dokáže obrať o posledné zvyšky síl a uložiť do postele. Človeka vie dokonca ovplyvniť farba svetla. Ak budete mať lampu, ktorá svieti nažlto, bude vás uspávať. Ak sa budete osvetľovať bielym či namodravým svetlom, ktoré pripomína denný svit, bude vás to udržiavať v bdelosti.

 Hranice prežitia

 Človek je tvor, ktorý má telesnú teplotu približne 37 stupňov. Žije na planéte, ktorá mu poskytuje priestor pre život v širšom rozpätí teplôt. Najnižšia nameraná teplota bola na stanici Vostok v Antarktíde, bolo to – 89,2 stupňov. Najvyššiu teplotu v tieni namerali v Líbyi 57,8 stupňov Celzia. Sú to extrémne situácie, ale dá sa v nich za určitých podmienok prežiť.

 Ľudský organizmus však môže zniesť aj vyššie teploty. Ukázali to už pokusy fyzika Charlesa Blagdena, ktorý žil v 17. a 18. storočí a dokázal stráviť dlhší čas vo vykúrenej peci, kde teploty vysoko prekračovali sto stupňov. Telo si v suchom vzduchu reguluje teplotu potením. Suchý vzduch je veľmi dôležitý, čím je vzduch vlhkejší, tým horšie človek vysoké teploty znáša. Fínske sauny bežne pracujú s teplotami okolo 100 stupňov Celzia. Odporúčaná doba pobytu v saune je však krátka, približne 15 minút a obmedzený je aj počet opakovaní vstupu do sauny. Sauna pracuje na princípe striedania tepla a chladu. To dáva podnet telu, aby sa dobre prekrvilo, rozšírili sa cievy, podporila sa tvorba ochranných látok a zvýšila tak imunita organizmu.

 Na opačnej strane, ako sú sauny, sú kryokomory. Tieto komory neliečia teplom, ale chladom. Keď vstúpite dnu, môže vás prekvapiť teplota až -160 stupňov Celzia. Po pobyte vo vnútri, ktorý trvá približne tri minúty, sa musíte zahriať, napríklad jazdou na bicyklovom trenažéri.

 Teplota ľudského tela sa pohybuje od 35,8 do 37,3. Teplota nad 37 stupňov je zvýšená teplota, telo reaguje na prehriatie alebo na infekciu vytváraním protilátok. Teplotu nad 38 stupňov Celzia je už potrebné znižovať. Telesná teplota nad 40 stupňov je veľmi nebezpečná, okolo hranice 41 stupňov kritická. Nad 43 stupňov Celzia možno hovoriť o takmer istej smrti,, nad 44 o istej. Ako vždy, existujú výnimky. Najvyššiu telesnú teplotu údajne prežil Američan Willie Jones, ktorému lekári v nemocnici v Atlante namerali neuveriteľných 46,5 stupňa Celzia. Vonkajšia teplota vtedy bola približne 32 stupňov a vlhkosť vzduchu dosahovala 44 percent.

 Môžeme sa vydať aj na opačnú stranu. Pod hranicou 35 stupňov hovoríme o podchladení, človek sa trasie zimou. Pod 34 stupňami sa človek výrazne chveje, prestáva hýbať prstami. modrie. Pod 33 stupňami je človek zmätený, ospalý, spomaľuje sa mu tep. Hranica 32 stupňov je už mimoriadne závažný stav, prichádzajú halucinácie, ospalosť, ktorá sa mení na bezvedomie, prestáva sa orientovať čo je teplé a čo studené, chýbajú reflexy. Pod 31 stupňami prichádza kóma, reflexy takmer vymiznú, dýchanie je povrchné, srdcová činnosť sa spomaľuje. Pod 28 stupňami Celzia prichádzajú výrazne poruchy srdcového rytmu, človek môže prestať dýchať. Pacient vyzerá ako mŕtvy. V intervale 26 až 24 stupňov prichádza smrť. Niektorí ľudia však prežili aj telesnú teplotu na úrovni 14 – 15 stupňov.

 Počasie sledujú aj ekonómovia

 Počasie výrazne vplýva aj na ekonomiku, niektoré odvetvia, ako je poľnohospodárstvo, na ňom mimoriadne závisia. Počasie ovplyvňuje aj nezamestnanosť. Napríklad rýchly nástup jari alebo dlhá a teplá jeseň predlžujú sezónu stavbárom. Analytici odhadujú, že v našich končinách je magickou hranicou osem stupňov Celzia nad nulou. S každým stupňom navyše je viac práce, s každým stupňom pod touto hranicou sa zvyšuje nezamestnanosť.

 Ďalšou dôležitou hranicou, tentoraz už z hľadiska zákona, je 30 stupňov Celzia. Deň s teplotou nad 30 stupňov v tieni sa považuje za mimoriadne teplý deň – a zamestnávateľ je napríklad povinný zabezpečiť zamestnancom pitný režim, zabezpečiť znesiteľné pracovné podmienky, napríklad tienením, klimatizáciou prípadne vetraním. Tridsaťstupňová hranica nie je striktne daná, závisí od charakteru práce.

 Niektoré extrémne situácie sa dajú riešiť aj tým, že zamestnávateľ zmení pracovnú dobu tak, aby ľudia pracovali v znesiteľných podmienkach, skráti pracovný čas alebo dá viac prestávok. Ak sa ľudia môžu na pracovisku osprchovať, je to veľké plus.

 Horúčavy priamo vplývajú na výkon v zamestnaní, rozhorúčený organizmus môže zareagovať zvýšením teploty, malátnosťou, zvýšenou únavou, môže vás bolieť hlava dokonca môžete zvracať. Takýto človek robí chyby, je preto aj v záujme zamestnávateľa, aby sa cítil za daných podmienok čo najkomfortnejšie. Ak to zamestnávateľ ignoruje, hrozia mu pokuty.

 Práca v kancelárii posediačky má stanovené nižšie hranice teplôt ako 30 stupňov. Takáto práca je podľa vyhlášky zaradená do kategórie 1a. V lete je odporúčaná teplota 23 až 27 stupňov a prípustné teploty 20 až 20 stupňov. V chladnom období odporúčaná 20 – 24 stupňov a prípustné teploty sa pohybujú v rozpätí 18 – 26 stupňov.

 Vyhláška, ktorú vydáva ministerstvo zdravotníctva, hovorí o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom, rozoznáva ešte ďalšie tri kategórie, každá má odlišne stanovený rozsah teplôt, ktoré sú na pracovisku prípustné. V posledných dvoch kategóriách sa hraničné teploty neudávajú, prvá kategória sa delí na tri podkategórie.

 Dôležitý je však aj prístup každého človeka. V hraničných podmienkach by mal obmedziť svoju aktivitu a netváriť sa ako nenahraditeľný superhrdina. Hlavné je prežiť v zdraví – aj dobré, aj zlé počasie.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt