Ako plynie čas

November 6, 2015
November 6, 2015

Sprevádza nás od narodenia do smrti. Neúprosne nás ženie od začiatku až do konca, ohraničuje naše kroky a dáva im ďalší rozmer. Čo je to vlastne čas? Čím je pre nás dôležitý? Dalo by sa vrátiť v čase alebo, naopak, cestovať do budúcnosti? Čo vlastne ukazujú naše hodinky? Čím merali čas v minulosti a čím ho budeme merať v budúcnosti?

Za základnú jednotku času bola zvolená jedna sekunda. Medzinárodná sústava jednotiek ju vyčísľuje ako čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia pri prechode medzi dvomi hladinami atómu Cézia. Táto navonok zložitá definícia predstavuje ten okamih, keď sa sekundová ručička na našich hodinkách posunie o jeden krôčik ďalej. Veda predstavuje čas ako niečo, čo trvá nepretržite a udalosti sa odohrávajú za sebou bez možnosti vrátiť sa. Čas však tiež nie je veličina nemenná, slávny fyzik Albert Einstein ho výsledkami svojich prác spojil s tromi rozmermi do časopriestoru. Čiže človek sa pohybuje nielen v priestore, ale aj v čase. Práve čas je v tomto prípade práve ten štvrtý rozmer.

Einstein a ďalší vedci nám to navyše tiež trochu skomplikovali. Pri vysokých rýchlostiach, blížiacich sa k rýchlosti svetla, sa čas správa inak. Je to ten známy príklad dvoch bratov, z ktorých jeden cestuje do vesmíru, druhý zostáva na plante Zem. Keď sa ten prvý o niekoľko rokov vráti, ten druhý je už v požehnanom veku. Na palube kozmickej lode plynul čas pomalšie ako na Zemi.

Bežný človek sa však rýchlosťou svetla nepohybuje, tomu stačí meranie času iným spôsobom. Od veky vekov si čas spájal s astronomickými úkazmi. Slnko vyšlo a zašlo – bol deň, prišla tma – nastala noc. V astronómii je – zjednodušene – za deň považované jedno otočenie planéty okolo svojej osi. Rok, čo je 365 dní, je zase doba, počas ktorej planéta Zem obehne Slnko. Ľudia si potom rozdelili tento čas aj na iné úseky, preto máme týždeň, mesiac, desaťročie, storočie, tisícročie alebo aj štyri ročné obdobia.

Čas meraný na generácie

Veľmi zaujímavý je sociálny pojem generácia. Toto slovíčko dáva dohromady ľudí narodených v určitom období, prípadne spojených podobnými životnými skúsenosťami. Zahŕňa obdobie približne 25 až 30 rokov. Aj keď majú všetky ľudské generácie veľa spoločného, taktiež majú špecifické skúsenosti, vyrastali v iných podmienkach, spoznávali svet iným spôsobom než tie predošlé a než budú spoznávať svet tie budúce.

Niektoré generácie dostali aj špeciálne označenie. Bola tu stratená generácia ľudí, Európanov, ktorá sa narodila pred I. svetovou vojnou a prežila otrasné skúsenosti globálneho konfliktu, ktorý sa však odohrával najmä na európskom kontinente. “Baby boom” generácia zažila rozkvet po ďalšom veľkom konflikte, po II. svetovej vojne, tu ide najmä o obdobie rokov 1946 – 1964. Táto generácia zmenila Spojené štáty americké viac ako ktorákoľvek predtým, spustila sociálnu revolúciu, podporovala rôzne hnutia a následne menila spoločnosť – zmeny sa týkali od ľudských práv až po ekologické témy.

V bývalom Československu je obdobie, keď sa narodilo veľa detí, nazývané generáciou Husákových detí, podľa komunistického funkcionára a neskôr aj prezidenta Gustáva Husáka, ktorý sa dostal k moci v 70. rokoch minulého storočia. Kým v Československu sú sedemdesiate roky synonymom rodiacich sa detí, v západných štátoch už prišla generácia X, charakterizovaná útlmom pôrodnosti.

Po generácii X prichádza generácia Y, nazývaná aj miléniovou – tá má široký záber, zahŕňajúci osemdesiate roky až po obdobie prelomu tisícročí. Po X prichádza Z, teda obdobie po miléniovej generácii. Táto generácia už prichádza do sveta rozvinutého internetu, sociálnych sietí, inteligentných mobilov a tabletov. Čiastočne sa kryje aj s termínom počítačová generácia.

Ako meriame čas dnes

Generácia Z mení aj spôsob, ako meriame čas. Ľudstvo si v histórii vždy vedelo pomôcť a používalo to, čo malo poruke. Existovali pieskové hodiny, kde čas určoval presýpajúci sa piesok, vodné hodiny, kde to isté robila voda, slnečné hodiny, kde všetko potrebné zariadilo slnko. V mechanických hodinách poslúžilo súkolia a kyvadlo či nepokoj. Dnešné kremenné (quarzové) hodiny využívajú elektromotorček. Moderná doba však mení zvyky ľudí. Stále častejšie sa do popredia ako merače času dostávajú iné zariadenia než hodinky.

Mobilné telefóny sa dnes používajú na meranie času častejšie ako klasické hodinky. Či už máte vo vrecku klasický mobil alebo smartfón, jednou z jeho základných funkcií je meranie času. Hodiny sa stále viac presúvajú do oblasti módy. Pred niekoľkými rokmi americká investičná banka Piper Jaffray & Co zisťovala medzi mládežníkmi obľúbenosť nosenia hodiniek. Z prieskumu vzišlo, že dve tretiny tínejdžrov nikdy hodinky nenosili a pravidelne ich má na ruke len jedna desatina z opýtaných. Prejavilo sa to aj na tržbách spoločností, ktoré hodinky vyrábajú. Za desaťročie “spadol” o viac ako pätinu. Pokles sa nezastavil.

Hoci výrobcovia hodiniek, najmä tých špičkových, sa tvária, že moderné prístroje ich biznis neohrozia, mali by sa mať na pozore. Po dnešnej generácii príde ďalšia, ktorá bude ešte viac prepojená s elektronickými hračkami. Poprední svetoví výrobcovia spotrebnej techniky – Apple, Samsung, Sony i ďalší – pripravujú zariadenia nového typu, ktorý výrazne prepoja bežný život s elektronikou. Jednou z ciest sú aj elektronické inteligentné hodinky, ktoré však budú mať oveľa viac úloh, než len strážiť čas. Ten bude ako keby na druhej koľaji. Moderné hodinky budú v sebe integrovať sociálne siete, komunikáciu každého druhu, kalendárové služby, pričom zároveň budú sledovať vašu polohu, poskytovať vám miestne informácie, pozrú sa aj na vaše zdravie (tep a pulz) a spočítajú vám všetky kroky, ktoré urobíte. Moderné digitálne hodinky budú môcť mať tisíc podôb – ak budete chcieť mať na ruku presýpacie hodiny, klasické hodinky alebo chronometer ako od mimozemšťanov, bude stačiť zmeniť obrázok na digitálnom displeji.

Hodinky drahšie ako auto

Kto sa nemusí báť, sú výrobcovia luxusných hodiniek. Napriek tomu, že vo svete zúri kríza a mrzutá nálada, výrobcovia luxusného tovaru sa nesťažujú a zaznamenávajú, že luxus ide stále na odbyt. Možno aj preto, že niektoré výrobky môžu slúžiť ako alternatíva k ukladaniu peňazí, ktoré strácajú hodnotu. Na vrchole pyramídy stojí niekoľko výrobcov hodiniek, ktorí ponúkajú naozaj neuveriteľné kúsky. Hodinky Patek Caliber 89 stoja viac ako špičkové drahé autá. K niektorým autám sa dávajú hodinky ako darček, k týmto hodinkám by ako darček svedčalo Ferrari. Ich cena presahuje päť miliónov dolárov. Hodinky majú najkomplikovanejší mechanizmus na svete, ktorý dokáže obsluhovať až 33 rôznych funkcií.

Existujú však aj hodinky, ktoré síce nie sú až také drahé, môžete ich dostať už za niekoľko stovák eur, a napriek tomu sú mimoriadne zvláštne. Dnes je deň rozdelený na 24 hodín, klasické hodinky na 12 dielikov, ktoré zodpovedajú 12 hodinám doobeda a 12 hodinám poobede. Hodina trvá 60 minút. Minúta 60 sekúnd. Mladý švajčiarsky hodinár David Chanson si povedal, že to nie je v poriadku. Iné základné jednotky sú založené na desiatkovej sústave – a tak na jeho hodinkách nájdete maximálne desiatku. Deň má teda 20 hodín. Podľa neho to má dve výhody. Nie je potrebné prepočítavať minúty na hodiny a sčítanie času je oveľa jednoduchšie. David vie, že prejsť na počítanie času podľa jeho metódy je revolúcia, aká sa len tak ľahko neudeje, a preto jeho hodinky majú na displeji možnosť odčítať všetko v tradičných jednotkách. Zatiaľ je však v polohe čudáckeho vizionára a o jeho hodinky s novým systémom majú záujem najmä zberatelia.

Môže človek žiť večne?

Nech už meriame čas hocičím, jedno je isté. Život človeka je ako svieca, ktorá raz určite zhasne. Sú však vedci, ktorí sú optimisti a veria, že dokážu život človeka poriadne predĺžiť. V podstate majú na to dve možnosti. Buď zastavia proces starnutia, dokážu neustále regenerovať bunky alebo budú vedieť nahradiť jeden orgán za druhým. Odvážne plány majú genetici, ktorí by mohli dokázať preprogramovať bunky, aby sa stále dokázali deliť a nahradzovať staré bunky novými.

Zatiaľ sú to však len smelé plány, ktoré sa dajú realizovať v sci-fi filmoch, ale realita je ešte ďaleko. Skeptici navyše poukazujú na to, že ako prvé bude techniky predlžujúce život využívať bohaté elity, ale bežných ľudí sa takéto niečo tak skoro nedotkne. Vzhľadom na to, že raz sa naše Slnko vzbúri a zanikne spolu so Zemou, tak aj tá nesmrteľnosť má svoje hranice.

Cestovanie časom? Zrejme len dopredu

Cestovanie časom je v súčasnosti možné tiež nanajvýš v sci-fi filmoch. Podľa slávneho britského astrofyzika Stephena Hawkinga bude možné cestovať v čase, ale nie do minulosti, iba do budúcnosti. Keď niekto postaví vesmírnu loď, ktorej rýchlosť sa bude blížiť rýchlosti svetla, na palube bude ubiehať čas rýchlejším tempom. Jeden deň na lodi bude jeden rok na Zemi. Smerom do minulosti je však Hawking skeptický, pretože podľa neho porušuje základný princíp príčiny a následku. Ak by sa človek vrátil do minulosti, mohol by ju ovplyvniť tak, že by sa udalosti v budúcnosti nestali. To Hawking považuje za nemožné. Osobne by sa však rád do minulosti vrátil, pozhovárať sa s Galileom Galileim alebo skočiť za Marilyn Monroe.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt