Človek a jeho možnosti

November 19, 2015
November 19, 2015

Človek skúma všetko okolo seba, takže sa netreba čudovať, že aj sám seba. Kde sú hranice ľudských možností? Dokáže byť človek ešte múdrejší, silnejší, môže sa dožiť dvojnásobku rokov ako teraz? Na tieto otázky hľadajú odpovede nielen vedci, ale aj filozofi. Každý z nich sa na problém pozerá z inej strany a majú zaujímavé výsledky.

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie

Olympijské motto znie: “Citius, Altius, Fortius” (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). A naozaj – športovci zlepšujú svoje výkony. To, čo včera  bolo nepredstaviteľné, je dnes zrazu možné. Niekde však musí byť hranica.

Zoberme si príklad zrejme najjagavejšej atletickej hviezdy súčasnosti – jamajského šprintéra Usaina Bolta. V behu na 100 metrov posunul svetový rekord tak hlboko, ako málokto predpokladal. V roku 2009 ho dostal na úroveň 9,58 sekundy. Nadšená tlač písala, že Bolt musel odhaliť novú formu pohybu a že je prízrak z inej planéty. Bežal maximálnou rýchlosťou 44,72 km za hodinu a priemerná rýchlosť jeho behu bola 37,58. Dosiahol už hranicu svojich možností? V prípade Bolta odborníci tvrdia, že nie. Samotný Bolt odhaduje hranicu ľudských možností na úrovni 9,4 sekundy. Iný bežec, bývalý svetový rekordér na 200 m Tommie Smith tvrdí, že Bolt by sa mohol dostať dokonca pod hranicu 9 sekúnd – keby zlepšil svoj štart a na jeho strane boli aj ďalšie podmienky.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia lekári odhadovali, že hranica pre ľudí na tejto trati je čas 9,80.  V súčasnosti tvrdia holandskí matematici, že rýchlejšie ako 9,29 sekundy to nepôjde. Geoffroy Berthelot, odborník zo športového ústavu INSEP v Paríži vypočítal, že atletické rekordy sú už také našponované, že dosiahli kapacitu ľudských možností na 99 percent. Viac toho ľudské telo jednoducho nedovolí. Analyzoval všetky olympijské rekordy a dospel k názoru, že do roku 2027 polovica zo 147 športových odvetví bude na hranici, na ktorej sa to bude posúvať ďalej len minimálne – ak vôbec.

Samozrejme, vždy sa môže nájsť výnimočný športový zjav, ako je Usain Bolt, ktorý dokáže svoje fyziologicky dané predpoklady tréningom a správnou výživou posunúť niekam, kde to nečakali ani odborníci. Vo všeobecnosti však platí, že diváci sa budú musieť menej tešiť na rekordy a viac na samotné súboje športovcov. Posúvať hranice by sa potom dalo dopingom (ten je zakázaný), genetickými manipuláciami (tie by zrejme stihol rovnaký osud ako doping) alebo by do hry prišli nové technológie.

V športe sa objavujú nové technológie aj teraz, ale ak výrazne posúvajú ľudské možnosti, zvyčajne dlho nevydržia. Keď začali plavci používať celotelové plavky, ktoré boli špeciálne prispôsobené na zvýšenie rýchlosti vo vode a následne prekonávali jeden rekord za druhým, plavky boli zakázané. Podobne v tenise, keď prišli dvojité výplety, ktoré umožnili neuveriteľnú rotáciu loptičky, opäť nasledoval zákaz.

V niektorých športoch, kde sa používa náradie, je možné s jeho zmenou škrtnúť staré rekordy a začať evidovať nové. Napríklad zmena parametrov oštepu obmedzila aj dĺžku hodov. V behoch je možné začať preferovať netradičné trate alebo ísť na ešte jemnejšie časové rozlíšenie než je stotina sekundy – napríklad na tisícinu. Alebo hodiť rekordy za hlavu a vychutnať si radosť z pretekania.

Dlhovekosť či nesmrteľnosť?

Slovenskí muži sa dožívajú v priemere viac ako 71 rokov, ženy majú šancu dožiť sa až 79 rokov. Stredná dĺžka života na Slovensku stúpa. Vo vyspelých krajinách sú tieto hodnoty ešte vyššie. Sú však ľudia, ktorí sa dožívajú stovky, ba aj viac. Kde je hranica, kam sa dá posunúť ľudský vek?

Najstarší človek na svete v súčasnosti má údajne 123 rokov a žije v Bolívii. Je však otázne, či sú jeho doklady správne. V čase jeho narodenia sa žiadne nevydávali, boli len záznamy v matrike. On sám hovorí, že má približne sto rokov a možno aj viac. Oficiálne podľa Guinessovej knihy rekordov je najstaršia jedna Japonka, ktorá sa dožila 115 rokov.

Byť na čele takéhoto rebríčka však znamená, že sa vaše genetické predpoklady dokonale spojili so životným štýlom. Nie každému sa to podarí, hoci mnoho ľudí po tom túži. Napríklad kazašský prezident Nazarbajev žiada od vedcov, aby pre neho vyrobili elixír mladosti.

Americký futurológ Ray Kurzweil tvrdí, že k nesmrteľnosti sa ľudia prepracujú už o dvadsať rokov. Svoju nádej vkladá do nanotechnológií a genetických výskumov. Podľa neho by sa už o dve desaťročia mali dať nahradiť všetky dôležité životné orgány. Predpokladá, že genetické informácie o človeku pomôžu preprogramovať jeho softvér, čiže zastaviť proces starnutia a nanotechnológie nahradia pôvodné orgány – tým pádom môže byť človek nesmrteľným. Bionické srdcia, umelé končatiny, nanoboty, ktoré budú cirkulovať vo vnútri človeka – človek sa postupne premení na kyborga (človeka s mechanickými časťami). Zároveň sa človek bude môcť presunúť do virtuálneho sveta a žiť aj virtuálny život. Ako by to mohlo vyzerať, môžete vidieť v nejednom sci-fi filme – v niektorom ako pozitívnu víziu, v inom ako začiatok katastrofy.

Vízie futurológov sú možno príliš odvážne. Lekárska veda vkladá nádej do liekov, ktoré by ľudia užívali už v strednom veku a tak dokázali ľahšie čeliť chorobám, ktoré sú pre ľudí mimoriadne nebezpečné a spájajú sa s vyšším vekom – napríklad rakovine alebo demencii. Ako príklad spomínajú klasický aspirín, ktorý môže byť prevenciou rakoviny. Nové lieky by mohli podľa londýnskej vedkyne Lindy Partridgovej simulovať účinky niektorých postupov, ktoré fungujú pri zvieratách. Testy zvierat naznačili, že drastická diéta môže pomôcť organizmu v boji s cukrovkou alebo s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Využitie takýchto liekov a genetických výskumov by mali spomaľovať starnutie.

Vedci veria, že smrť je “liečiteľná”, sú v tomto smere optimisti. Dlhovekosť však prináša so sebou otázky nielen prísne vedecké, ale aj ekonomické a filozofické. Zem sa prepĺňa ľuďmi a prirodzený odchod je stále menší než prírastok ľudstva. Je otázka, či táto planéta dokáže uživiť toľko ľudí. Jednotlivec potom musí riešiť, či dokáže uživiť sám seba. Už teraz sú dôchodkové systémy najmä vo vyspelých krajinách pod výrazným tlakom, ktorý vedie k znižovaniu príjmu v starobe a “schudobnievaniu” starších ľudí.

Nad nesmrteľnosťou sa pred niekoľkými rokmi zamýšľal aj pápež Benedikt XVI. Uvažoval, čo by sa dialo, keby človek dostal možnosť byť nesmrteľný. “Bolo by to dobré?” položil rečnícku otázku. “Ľudstvo by bolo mimoriadne staré a pre mladých by tu nebolo miesto. Zanikla by možnosť obnovy a nekonečný život by nebol rajom,” dodal. Pre cirkev zostáva liekom na nesmrteľnosť sviatosť krstu.

Otázka je tiež, ako by sa cítili starí ľudia vo svete, ktorému často prestávajú rozumieť. Americkí sociológovia pred niekoľkými rokmi prekvapujúco zistili, že najstaršia generácia môže byť šťastná. Dokonca šťastnejšia ako mladšie ročníky, ktoré sa naháňajú za kariérou a môžu mať pocit, že v živote ešte mnohé veci nestihli. Na základe osobných rozhovorov s tisícmi ľudí uviedli, že s pribúdajúcimi rokmi môže pribudnúť aj šťastie. Starší ľudia – na rozdiel od mladých – dokážu byť spokojnejší s tým, čo majú. Je v nich aj zármutok, lebo okolo nich odchádzajú ľudia, ktorých poznali a ktorých mali radi, ale získavajú duševnú vyrovnanosť – majú iný pohľad na to, čo v živote dokázali a nachádzajú v tom pozitívne prvky. Väčšinou sa vyrovnali s faktom, že už nebudú tým, čo chceli byť a láskyplne spomínajú na svetlé okamihy svojho života.

Otázka je aj to, kto všetko by sa mal považovať za starého. Vlaňajší prieskum štatistického úradu Eurostat medzi Európanmi ukázal, že človek prestáva byť považovaný za mladého, keď má 42 rokov a starý je, keď dosiahne 64 rokov. Tento pocit sa líšil od krajiny ku krajiny. Holanďania považovali za starého človeka, ktorý dosiahol sedemdesiat rokov, na Slovensku je však “starý” ten, kto dosiahol vek 58 rokov.

Ak sa život človeka významne predĺži, budú sa meniť aj tieto hranice. Pri významnom predĺžení bude pohromade žiť viac generácií ako doteraz. Tolerancia a vzájomné pochopenie bude musieť rásť spolu s vekom inak sa na Zemi len ťažko pomestíme a znesieme.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt