Deti, detičky, deťúrence… Aké sú a budú?

April 12, 2016
April 12, 2016

shutterstock_116955382 detiNová generácia, ktorá prichádza na svet, sa vyznačuje niečím, čo tie predošlé nepoznali. Tak nad ňou zalamujú rukami a pýtajú sa, aká bude. Aké teda sú dnešné deti, čo ich baví, čo nebaví, čím nás rozčuľujú a čím, naopak, obohacujú? Ako si žije dieťa 21. storočia, čo môže očakávať od seba aj od nás? Má väčšie šance, ako sme mali my, alebo sa musí pripraviť na najhoršie?

Každá generácia, ktorú strieda ďalšia, musí veriť, že tí noví, ktorí prídu, budú rovnako dobrí, ak nie lepší, ako boli oni. Niekto musí prevziať zodpovednosť za chod vecí okolo nás a pokračovať v tom, čo tí predošlí začali. To je otázka prežitia ľudstva ako takého. Sú dnešné deti na Slovensku také? V prvom rade sa treba upokojiť – áno, sú. Aj keď sa to niekedy nezdá.

Treba si uvedomiť, ako sa svet zmenil a zrýchlil. Sadnete si do lietadla a môžete odletieť na druhý koniec sveta. Síce to potrvá hodiny, ale nebudú to dni a týždne. Tok informácií je ešte rýchlejší. To, čo ste si kedysi museli pracne vyhľadávať, môžete mať prostredníctvom internetu v okamihu. V súčasnosti už nie je problém informácie získať, ale ich pochopiť, triediť (je v nich mnoho hlúpostí a chybných informácií) a nakoniec využiť. Na takýto svet sa musia pripravovať prichádzajúce generácie. Tí šikovnejší to určite zvládnu. Majú však v ceste viaceré prekážky.

Nerovní a nerovnejší

Staršia generácia si ešte pamätá starý režim, socialistickú spoločnosť, nová generácia už nie. Stará spoločnosť bola veľmi rovnostárska. Väčšina bola podobne bohatých alebo či skôr podobne chudobných. Dnes sú sociálne nerovnosti väčšie ako boli predtým, hoci ešte stále je spoločnosť na Slovensku považovaná za relatívne sociálne rovnorodú, nožnice medzi bohatými a chudobnými sa neustále roztvárajú. V modernej spoločnosti je kľúčom k lepšej budúcnosti vzdelanie. Pre chudobné rodiny je to však luxus. Nemôžu poskytnúť dobré vzdelanie svojim deťom, čo vedie k tomu, že deti po svojich rodičoch zdedia najmä chudobu. Na Slovensku dnes žije pod hranicou chudoby približne 11 percent detí. Len pätina detí z chudobných rodín má šancu, že dosiahne na nejaké vyššie vzdelanie, najmenej stredoškolské.

Dnešné deti túto nerovnosť vnímajú veľmi citlivo a prenášajú ju aj do bežného života. Majetok sa stáva meradlom už na základnej škole. Kráľom je ten, kto má lepší mobil, tablet, hernú konzolu. Deti sa rozdelia do kást aj sami, mimovoľne. V zahraničí sa často v školách nosia uniformy, ktoré dokážu čiastočne zotrieť sociálne rozdiely, ale ani to už dnes nie je riešenie. Novými teniskami ohúrite menej než novým mobilom.

 Akí rodičia, také deti

 Deti si vždy brali za vzor správanie svojich rodičov, vzdor prichádzal až neskôr, najčastejšie s pubertou. Dnešná spoločnosť má tvrdé pravidlá, agresívni ľudia majú väčší priestor, dravosť sa cení. Deti prenášajú situáciu, ktorú vidia okolo seba, aj do vzťahov, ktoré si vytvárajú oni. Tak, ako je v mnohých prípadoch necitlivá spoločnosť, rovnako bezcitné vedia byť aj naše deti, navyše, ak majú podobne založených rodičov. Navyše sa im denne predkladá porcia násilia, stačí si len pustiť televíziu alebo zahrať niektorú populárnu počítačovú hru. Dieťa si tieto informácie a signály, ktoré dostáva z okolia, ukladá do svojej hlavy. Dobrá správa je, že väčšina z toho vyjde bez úhony. Potrebuje v tom však pomoc rodiny, blízkych, priateľov. Čím viac pozitívnych vnemov má okolo seba, tým je väčšia šanca, že sa v dnešnom svete zorientuje tak, že mu zostanú vštepené morálne zásady, ale zároveň bude pripravené na drsnú realitu života.

Konzumný spôsob života

 Slováci veľmi rýchlo nabehli na konzumný spôsob života. Sme súčasťou západnej civilizácie, ktorá je najväčším spotrebiteľom zdrojov sveta a z pohľadu bohatstva na špičke. Treba si uvedomiť, že Slovensko, napriek svojim problémom a chudobe, patrí medzi tých bohatých. Ten kontrast je vypuklý najmä vtedy, keď opustíme rámce starej dobrej Európy a pozrieme sa inde (samozrejme, treba vynechať anglosaský svet – USA, Austráliu, Kanadu). Ľudia, ktorí zažili minulý režim, išli z “horšieho” do “lepšieho”. Jazdia na lepších autách, kupujú si lepšie televízory, bývajú v lepších bytoch (samozrejme, nie všetci). Dnešné deti sa do tohto sveta priamo narodili. Nepamätajú si, že auto bolo aj trabant či wartburg, starý favorit považujú za čudo. Nevedia, že kedysi nebol internet a tablet je pre nich väčší zdroj informácií než kniha. Sú generáciou, ktorej rodičia dokážu poskytnúť dnešné vymoženosti. Majú ich bez toho, aby sa o niečo pričinili. Toto je však jeden zo zdrojov dnešnej dezilúzie mladých ľudí, ktorí vstupujú do života. V mnohých prípadoch si nedokážu zo svojich prostriedkov zabezpečiť to, na čo boli zvyknutí z domu. Výplata, najmä ak sa majú živiť sami, platiť si bývanie, stravu, je okamžite fuč. Aj preto je snom mnohých mladých ľudí odísť do krajín, kde sú výplaty násobne vyššie ako na Slovensku.

 

Ľahšia cesta k úspechu

 

Nastupujúce generácie majú väčšie možnosti, než mali tie predtým. Otázne je, ako ich dokážu využiť. Napríklad vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo kedysi oveľa vzácnejšie, sa dnes pri množstve škôl s pochybnou úrovňou dostáva do iného svetla. Kedysi obmedzený počet gymnázií a vysokých škôl dokázal vytriediť študentov, na školy sa dostávali tí lepší. Dnes môže vyštudovať aj ten, kto na to nemá predpoklady. Normou sa stalo vysokoškolské vzdelanie, aj keby bolo nepoužiteľné pre praktický život. Tu opäť dochádza k dezilúziám u časti mladej generácie, keď po vyštudovaní nenájdu vo svojom odbore prácu. Tí, ktorí dokázali rozmýšľať pragmaticky, dezilúzie zvyčajne nemajú – už na začiatku vedeli, že potrebujú len diplom, a robiť budú niečo úplne iné. To je často skupina ľudí, ktorí nepotrebujú náročné vzdelávanie, stáva sa súčasťou veľkofariem na výrobu vysokoškolákov. Tvrdá práca sa nenosí, a keď áno, tak len u časti ľudí. Neviďme to však až tak čierne. Nakoniec si väčšina nejaké to svoje miesto v dnešnom svete nájde a vysoká škola im dá aspoň aký-taký rozhľad a možno aj inšpiráciu.

 Láska, vzťahy

 V dnešnom svete sa mnohé veci posúvajú, týka sa to aj vzťahov. Mladí ľudia sa nechcú príliš skoro zaväzovať, posúvajú svadbu (ak ju vôbec chcú), rodenie detí (ak ich vôbec chcú). Mladí zostávajú slobodní, bezdetní a keď sa odhodlajú ísť do nového vzťahu, často sa končí rozvodom. Na sto uzavretých manželstiev pripadá takmer polovica rozvodov, hovoria štatistiky. Pred 25 rokmi to bolo o polovicu menej. V roku 2012 to bolo 42 rozvodov na 100 manželstiev. Podľa štatistického úradu počet rozvodov od roku 2008, kedy dosiahol vrchol, postupne klesá. Zvyšuje sa však priemerný vek vstupu do manželstva. V roku 2012 bol priemerný vek ženícha 32,6 roka a nevesty 29,6 roka.  Na druhej strane, manželstvá vydržia o niečo dlhšie. Na prelome tisícročí vydržalo manželstvo na Slovensku 12, 2 roku, v roku 2011 už malo expiračnú dobu 13 rokov. To, že sa mladým nechce príliš do vzťahov, má rôzne dôvody. Na jednej strane je manželstvo a deti nákladná záležitosť na financie, na druhej strane sú mnohé vzťahy povrchné a nemajú šancu vydržať. Zvyšuje sa aj vek, kedy sa ženám narodí prvé dieťa. Priemerný vek pri prvom pôrode dosiahol 29 rokov. Stúpol aj počet detí, ktoré sa rodia mimo manželstva na 37 percent.

Mama hotel

Objavuje sa tu aj zaujímavý fenomén, nazývaný “mama hotel”. Tento termín označuje mladých, ktorí zostávajú bývať s rodičmi a celú starostlivosť o domácnosť nechávajú na rodičov. Využívajú ho najmä mladí muži, ženy odchádzajú z domu predsa len skôr. V “mama hoteli” majú mladí voľnosť, žiadne záväzky, veľa ušetria – nemíňajú na domácnosť. Psychológovia majú na mama hotel prísny pohľad, pretože podľa nich sa obyvateľ tohto pohodlného hotelíka neučí nadväzovať partnerské vzťahy a hľadať kompromisy vo vzťahu. Na pohodlný život sa dá ľahko zvyknúť a rezignovať. Potom sa stáva, že zdravý tridsiatnik leží na gauči a rodičia ho obskakujú – tento spôsob je najhorší. Spolužitie rodičov a detí môže dobre fungovať, ale s určitými pravidlami. Ak zostať spolu, tak sa každá strana musí podieľať na spoločnej domácnosti. Výhody musia byť ruka v ruke spojené s povinnosťami. Kedysi bolo normálne, že pod jednou strechou žilo viac generácií, ale aby všetko fungovalo, musia by stanovené jasné a rozumné pravidlá.

 Demografia straší

 Dnes je Slovensko ešte krajinou, ktorá v Európskej únii patrí medzi najmladšie. Veľmi rýchlo sa to však otočí. V roku 2060 podľa demografov bude Slovensko v trojici s najvyšším priemerným vekom. K tomu sa pridáva aj únik mozgov. Napríklad na štúdium v susednej Českej republike, ktorá je Slovákom jazykovo blízka, sa hlási každoročne viac než tretina slovenských stredoškolákov. Zvyčajne potom po štúdiu zostávajú za hranicami. Ide najmä o cenené odbory ako sú medicína alebo technické odbory. Dnes pracuje päť ľudí, jeden je na penzii, v roku 2050 to budú sotva dvaja ľudia na jedného penzistu.

V každom prípade sa Slovensko bude rýchlo meniť. Mladí budú mať šancu, aby sa na tejto zmene výrazne podieľali. Samotné Slovensko bude musieť urobiť veľa pre to, aby mladí ľudia zostávali doma alebo aby sa potom v neskoršom veku spoza hraníc vracali domov.

Ale to nie je len o číslach.

časopis magická žena

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt