Zničenie sveta

January 27, 2016
January 27, 2016

Podľa mnohých predpovedí svet už mal byť dávno zničený. Len nedávno sa o to malo postarať ukončenie mayského kalendára. Aj tentoraz to bol planý poplach. Nemusí to tak byť vždy. Čo vlastne môže Zemi hroziť, akými spôsobmi by ju niekto alebo niečo mohlo zniesť zo sveta? Existujú aj nejaké reálne hrozby, ktoré treba brať do úvahy?

Jedno z možných nebezpečenstiev sa ukázalo nedávno a pripomenulo sa veľmi efektným spôsobom. V polovici februára rozžiaril nebo nad ruským Čeľabinskom roj meteorov. Po ich dopade sa uvoľnilo také množstvo energie, že tlaková vlna ničila okná, demolovala fasády, pričom sa zranilo viac ako tisíc ľudí.

Odhaduje sa, že teleso, padajúce z neba, malo približne desať ton a priemer 17 metrov. To nie je veľká skala. Napriek tomu, keby dopadla do obývanej oblasti, mohla zničiť menšie mesto. Rusi majú “šťastie” na podobné úkazy. V roku 1908 doletelo na Zem vesmírne teleso s odhadovaným priemerom 50 metrov, zamierilo do Tunguzskej oblasti, explodovalo nad zemským povrchom a zničilo obrovskú plochu dvetisíc kilometrov štvorcových. Vedci odhadujú, že výbuch bol tisíckrát silnejší ako výbuch atómovej bomby nad Hirošimou.

Prekvapenie z vesmíru

Svet by mohol byť zničený práve takouto nevítanou návštevou z vesmíru. Čím by teleso bolo väčšie, tým by malo devastačnejšie účinky. V americkom filme Armageddon letel smerom k Zemi asteroid veľký ako americký štát Texas. Takéto veľké teleso by na Zemi dokázalo zničiť všetko živé a reštartovalo by vývoj jej biosféry. Začínalo by sa odznova, už bez ľudí. Precedens už máme. Pred 65 miliónmi rokov sa skončila éra dinosaurov, ich vyhynutie spôsobila zrážka modrej planéty s asteroidom. Do oblasti dnešného Mexika dopadol asteroid s priemerom 15 kilometrov. Zrážka sa dá prirovnať k výbuchu jednej miliardy atómových bômb. Do ovzdušia sa dostalo obrovské množstvo hmôt, ktoré zatemnili oblohu, Zem ochladla a v priebehu niekoľkých dní bol na planéte zdecimovaný život.

Vedci si uvedomujú, že nebezpečenstvo môže prichádzať z vesmíru. Preto sa sledujú väčšie telesá, ktorých dráha môže kolidovať s polohou Zeme. V súčasnosti nie je známe žiadne teleso, ktoré by znamenalo pre Zem priame nebezpečenstvo. Hoci sa v minulosti viackrát objavili panické informácie o asteroidoch, ktoré sa určite zrazia so Zemou, presnejšie výpočty vždy ukázali, že takáto situácia nehrozí. Ľudia vedia o pohybe 99 percent asteroidov väčších ako jeden kilometer. Problémom je, že aj menšie telesá môžu urobiť obrovské škody a väčšina z nich podchytená nie je. Ľudstvo má stále malý prehľad, čo sa okolo jeho planéty deje. Určitý prehľad má americká vesmírna agentúra NASA, aj Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje postaviť monitorovaciu sieť, ktoré by takéto telesá vyhľadávala. Odhaduje sa, že v Slnečnej sústave sa pohybuje približne milión asteroidov s priemerom 50 metrov a väčším a desaťtisíc z nich by mohlo skrížiť Zemi cestu.

V tejto súvislosti sa spomína aj bájna planéta Nibiru (volajú ju aj planéta X alebo Eris), ktorá sa vraj túla Slnečnou sústavou a raz sa zrazí so Zemou. Vedci to považujú skôr za hlúposť. Ak by sa takáto planéta v Slnečnej sústave nachádzala, bola by už dávno známa. Ak by sa aj niekde “schovávala”, v dohľadnom čase sa so Zemou nestretne – jej trajektória by musela byť známa najmenej desať rokov.

Hrozba stretu s planétkou či kométou určuje takzvaná Turínska stupnica. Má rozpätie 0 až 10. Nula hovorí o tom, že pravdepodobnosť zrážky so Zemou je nulová alebo takmer nulová. Jednotka označuje normálnu situáciu, dva až štyri situáciu, vyžadujúcu si pozornosť, päť až sedem na stupnici hovorí o hrozbe a osem až desať o istote zrážky. Desiatka hovorí o takej situácii, pri ktorej by mohlo byť ľudstvo vyhubené. Ide o udalosť, ktorá nastane v priemere raz za 100-tisíc rokov.

Prekvapenie zo skúmaviek

Vírusy, baktérie, neznáme choroby – ľudí by mohla kosiť po miliónoch pandémia. Nie je až také podstatné, či by mohlo ísť o vražedný vírus, ktorý náhodou unikol z prísne tajných laboratórií, teroristický útok sofistikovanou zbraňou s pomocou najnovších výdobytkov vedy alebo len o mutáciu, o ktorú sa postarala príroda. Zdá sa však, že pandémia by nebola schopná zničiť celé ľudstvo, nakoniec by sa o protizbraň postarala veda alebo príroda. Prasacia chrípka, slepačia chrípka, ale najmä obyčajná chrípka zabíjajú každý rok množstvo ľudí. Španielska chrípka v rokoch 1918 až 1920 zabila zrejme až 50 miliónov ľudí, ázijská chrípka v roku 1957 jeden milión ľudí a hongkongská chrípka v roku 1968  pripravila o život 700-tisíc ľudí. V súčasnosti okrem chrípky je najvražednejší vírus HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS. Počas tridsiatich rokov zabil 20 miliónov ľudí a nakazení, ktorých je až 40 miliónov, majú chmúrnu perspektívu.

Prekvapenie od ľudí

Vojna s použitím zbraní hromadného ničenia by priniesla množstvo utrpenia, ale ľudstvo by zrejme z povrchu planéty nevymazala. Hoci medzinárodná situácia nie je ideálna, globálny konflikt nie je na obzore. Napomohli tomu aj zmeny po II. svetovej vojne, ktoré postupne viedli k integrácii a vytvoreniu Európskej únie. V Európe sa začali obidve svetové vojny. Integrácia Európy výrazne pomohla znížiť nebezpečenstvo globálnych konfliktov. Aj preto získala Európska únia v minulom roku Nobelovu cenu mieru.

Určité riziko konfliktu tu však stále zostáva. V roku 1947 zriadili atómoví vedci z Chicagskej univerzity symbolické hodiny – Doomsday Clock (Hodiny Súdneho dňa). Hodiny ukazujú čas – čím bližšie sú k polnoci, tým je ľudstvo bližšie ku globálnej katastrofe. Spočiatku hodiny zohľadňovali nebezpečenstvo nukleárnej vojny, neskôr do neho zapracovali aj hrozbu klimatických zmien a výdobytky vedy, ktoré by mohli spôsobiť nenapraviteľné škody.

Hodiny začínal v roku 1947 s nastavením 23:53, čiže 7 minút pred polnocou. V roku 2012, kedy sa naposledy menil čas, hodiny ukazovali 23:55, čiže päť minút pred polnocou. Boli takto nastavené pre chýbajúce politické kroky pri redukcii jadrových zbraní, možnosť regionálneho jadrového konfliktu, problémy s bezpečnosťou jadrových zariadení a vplyv na čas mali aj globálne zmeny klímy.

Najbližšie k polnoci – 23:57 – boli hodiny v rokoch 1949 a 1984. V prvom prípade to bolo po teste prvej ruskej atómovej bomby, čo naštartovalo preteky v zbrojení a v druhom prípade pri ďalšej eskalácii zbrojných pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Najviac sa od polnoci hodiny vzdialili v roku 1991, keď obidve veľmoci podpísali dohody o redukcii strategických zbraní.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

© 2019 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt