Deti, detičky, deťúrence… Aké sú a budú?

April 12, 2016
April 12, 2016

shutterstock_116955382 detiNová generácia, ktorá prichádza na svet, sa vyznačuje niečím, čo tie predošlé nepoznali. Tak nad ňou zalamujú rukami a pýtajú sa, aká bude. Aké teda sú dnešné deti, čo ich baví, čo nebaví, čím nás rozčuľujú a čím, naopak, obohacujú? Ako si žije dieťa 21. storočia, čo môže očakávať od seba aj od nás? Má väčšie šance, ako sme mali my, alebo sa musí pripraviť na najhoršie?

Každá generácia, ktorú strieda ďalšia, musí veriť, že tí noví, ktorí prídu, budú rovnako dobrí, ak nie lepší, ako boli oni. Niekto musí prevziať zodpovednosť za chod vecí okolo nás a pokračovať v tom, čo tí predošlí začali. To je otázka prežitia ľudstva ako takého. Sú dnešné deti na Slovensku také? V prvom rade sa treba upokojiť – áno, sú. Aj keď sa to niekedy nezdá.

Treba si uvedomiť, ako sa svet zmenil a zrýchlil. Sadnete si do lietadla a môžete odletieť na druhý koniec sveta. Síce to potrvá hodiny, ale nebudú to dni a týždne. Tok informácií je ešte rýchlejší. To, čo ste si kedysi museli pracne vyhľadávať, môžete mať prostredníctvom internetu v okamihu. V súčasnosti už nie je problém informácie získať, ale ich pochopiť, triediť (je v nich mnoho hlúpostí a chybných informácií) a nakoniec využiť. Na takýto svet sa musia pripravovať prichádzajúce generácie. Tí šikovnejší to určite zvládnu. Majú však v ceste viaceré prekážky.

Nerovní a nerovnejší

Staršia generácia si ešte pamätá starý režim, socialistickú spoločnosť, nová generácia už nie. Stará spoločnosť bola veľmi rovnostárska. Väčšina bola podobne bohatých alebo či skôr podobne chudobných. Dnes sú sociálne nerovnosti väčšie ako boli predtým, hoci ešte stále je spoločnosť na Slovensku považovaná za relatívne sociálne rovnorodú, nožnice medzi bohatými a chudobnými sa neustále roztvárajú. V modernej spoločnosti je kľúčom k lepšej budúcnosti vzdelanie. Pre chudobné rodiny je to však luxus. Nemôžu poskytnúť dobré vzdelanie svojim deťom, čo vedie k tomu, že deti po svojich rodičoch zdedia najmä chudobu. Na Slovensku dnes žije pod hranicou chudoby približne 11 percent detí. Len pätina detí z chudobných rodín má šancu, že dosiahne na nejaké vyššie vzdelanie, najmenej stredoškolské.

Dnešné deti túto nerovnosť vnímajú veľmi citlivo a prenášajú ju aj do bežného života. Majetok sa stáva meradlom už na základnej škole. Kráľom je ten, kto má lepší mobil, tablet, hernú konzolu. Deti sa rozdelia do kást aj sami, mimovoľne. V zahraničí sa často v školách nosia uniformy, ktoré dokážu čiastočne zotrieť sociálne rozdiely, ale ani to už dnes nie je riešenie. Novými teniskami ohúrite menej než novým mobilom.

 Akí rodičia, také deti

 Deti si vždy brali za vzor správanie svojich rodičov, vzdor prichádzal až neskôr, najčastejšie s pubertou. Dnešná spoločnosť má tvrdé pravidlá, agresívni ľudia majú väčší priestor, dravosť sa cení. Deti prenášajú situáciu, ktorú vidia okolo seba, aj do vzťahov, ktoré si vytvárajú oni. Tak, ako je v mnohých prípadoch necitlivá spoločnosť, rovnako bezcitné vedia byť aj naše deti, navyše, ak majú podobne založených rodičov. Navyše sa im denne predkladá porcia násilia, stačí si len pustiť televíziu alebo zahrať niektorú populárnu počítačovú hru. Dieťa si tieto informácie a signály, ktoré dostáva z okolia, ukladá do svojej hlavy. Dobrá správa je, že väčšina z toho vyjde bez úhony. Potrebuje v tom však pomoc rodiny, blízkych, priateľov. Čím viac pozitívnych vnemov má okolo seba, tým je väčšia šanca, že sa v dnešnom svete zorientuje tak, že mu zostanú vštepené morálne zásady, ale zároveň bude pripravené na drsnú realitu života.

Konzumný spôsob života

 Slováci veľmi rýchlo nabehli na konzumný spôsob života. Sme súčasťou západnej civilizácie, ktorá je najväčším spotrebiteľom zdrojov sveta a z pohľadu bohatstva na špičke. Treba si uvedomiť, že Slovensko, napriek svojim problémom a chudobe, patrí medzi tých bohatých. Ten kontrast je vypuklý najmä vtedy, keď opustíme rámce starej dobrej Európy a pozrieme sa inde (samozrejme, treba vynechať anglosaský svet – USA, Austráliu, Kanadu). Ľudia, ktorí zažili minulý režim, išli z “horšieho” do “lepšieho”. Jazdia na lepších autách, kupujú si lepšie televízory, bývajú v lepších bytoch (samozrejme, nie všetci). Dnešné deti sa do tohto sveta priamo narodili. Nepamätajú si, že auto bolo aj trabant či wartburg, starý favorit považujú za čudo. Nevedia, že kedysi nebol internet a tablet je pre nich väčší zdroj informácií než kniha. Sú generáciou, ktorej rodičia dokážu poskytnúť dnešné vymoženosti. Majú ich bez toho, aby sa o niečo pričinili. Toto je však jeden zo zdrojov dnešnej dezilúzie mladých ľudí, ktorí vstupujú do života. V mnohých prípadoch si nedokážu zo svojich prostriedkov zabezpečiť to, na čo boli zvyknutí z domu. Výplata, najmä ak sa majú živiť sami, platiť si bývanie, stravu, je okamžite fuč. Aj preto je snom mnohých mladých ľudí odísť do krajín, kde sú výplaty násobne vyššie ako na Slovensku.

 

Ľahšia cesta k úspechu

 

Nastupujúce generácie majú väčšie možnosti, než mali tie predtým. Otázne je, ako ich dokážu využiť. Napríklad vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo kedysi oveľa vzácnejšie, sa dnes pri množstve škôl s pochybnou úrovňou dostáva do iného svetla. Kedysi obmedzený počet gymnázií a vysokých škôl dokázal vytriediť študentov, na školy sa dostávali tí lepší. Dnes môže vyštudovať aj ten, kto na to nemá predpoklady. Normou sa stalo vysokoškolské vzdelanie, aj keby bolo nepoužiteľné pre praktický život. Tu opäť dochádza k dezilúziám u časti mladej generácie, keď po vyštudovaní nenájdu vo svojom odbore prácu. Tí, ktorí dokázali rozmýšľať pragmaticky, dezilúzie zvyčajne nemajú – už na začiatku vedeli, že potrebujú len diplom, a robiť budú niečo úplne iné. To je často skupina ľudí, ktorí nepotrebujú náročné vzdelávanie, stáva sa súčasťou veľkofariem na výrobu vysokoškolákov. Tvrdá práca sa nenosí, a keď áno, tak len u časti ľudí. Neviďme to však až tak čierne. Nakoniec si väčšina nejaké to svoje miesto v dnešnom svete nájde a vysoká škola im dá aspoň aký-taký rozhľad a možno aj inšpiráciu.

 Láska, vzťahy

 V dnešnom svete sa mnohé veci posúvajú, týka sa to aj vzťahov. Mladí ľudia sa nechcú príliš skoro zaväzovať, posúvajú svadbu (ak ju vôbec chcú), rodenie detí (ak ich vôbec chcú). Mladí zostávajú slobodní, bezdetní a keď sa odhodlajú ísť do nového vzťahu, často sa končí rozvodom. Na sto uzavretých manželstiev pripadá takmer polovica rozvodov, hovoria štatistiky. Pred 25 rokmi to bolo o polovicu menej. V roku 2012 to bolo 42 rozvodov na 100 manželstiev. Podľa štatistického úradu počet rozvodov od roku 2008, kedy dosiahol vrchol, postupne klesá. Zvyšuje sa však priemerný vek vstupu do manželstva. V roku 2012 bol priemerný vek ženícha 32,6 roka a nevesty 29,6 roka.  Na druhej strane, manželstvá vydržia o niečo dlhšie. Na prelome tisícročí vydržalo manželstvo na Slovensku 12, 2 roku, v roku 2011 už malo expiračnú dobu 13 rokov. To, že sa mladým nechce príliš do vzťahov, má rôzne dôvody. Na jednej strane je manželstvo a deti nákladná záležitosť na financie, na druhej strane sú mnohé vzťahy povrchné a nemajú šancu vydržať. Zvyšuje sa aj vek, kedy sa ženám narodí prvé dieťa. Priemerný vek pri prvom pôrode dosiahol 29 rokov. Stúpol aj počet detí, ktoré sa rodia mimo manželstva na 37 percent.

Mama hotel

Objavuje sa tu aj zaujímavý fenomén, nazývaný “mama hotel”. Tento termín označuje mladých, ktorí zostávajú bývať s rodičmi a celú starostlivosť o domácnosť nechávajú na rodičov. Využívajú ho najmä mladí muži, ženy odchádzajú z domu predsa len skôr. V “mama hoteli” majú mladí voľnosť, žiadne záväzky, veľa ušetria – nemíňajú na domácnosť. Psychológovia majú na mama hotel prísny pohľad, pretože podľa nich sa obyvateľ tohto pohodlného hotelíka neučí nadväzovať partnerské vzťahy a hľadať kompromisy vo vzťahu. Na pohodlný život sa dá ľahko zvyknúť a rezignovať. Potom sa stáva, že zdravý tridsiatnik leží na gauči a rodičia ho obskakujú – tento spôsob je najhorší. Spolužitie rodičov a detí môže dobre fungovať, ale s určitými pravidlami. Ak zostať spolu, tak sa každá strana musí podieľať na spoločnej domácnosti. Výhody musia byť ruka v ruke spojené s povinnosťami. Kedysi bolo normálne, že pod jednou strechou žilo viac generácií, ale aby všetko fungovalo, musia by stanovené jasné a rozumné pravidlá.

 Demografia straší

 Dnes je Slovensko ešte krajinou, ktorá v Európskej únii patrí medzi najmladšie. Veľmi rýchlo sa to však otočí. V roku 2060 podľa demografov bude Slovensko v trojici s najvyšším priemerným vekom. K tomu sa pridáva aj únik mozgov. Napríklad na štúdium v susednej Českej republike, ktorá je Slovákom jazykovo blízka, sa hlási každoročne viac než tretina slovenských stredoškolákov. Zvyčajne potom po štúdiu zostávajú za hranicami. Ide najmä o cenené odbory ako sú medicína alebo technické odbory. Dnes pracuje päť ľudí, jeden je na penzii, v roku 2050 to budú sotva dvaja ľudia na jedného penzistu.

V každom prípade sa Slovensko bude rýchlo meniť. Mladí budú mať šancu, aby sa na tejto zmene výrazne podieľali. Samotné Slovensko bude musieť urobiť veľa pre to, aby mladí ľudia zostávali doma alebo aby sa potom v neskoršom veku spoza hraníc vracali domov.

Ale to nie je len o číslach.

časopis magická žena

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Sugilit – láska a harmónia vo fialovom

March 31, 2016
March 31, 2016

sugilit n

Fialová farba sugilitu sa nedá prehliadnuť. Láska, duševný súlad, múdrosť – to sú hlavné charakteristiky pôsobenia tohoto neobyčajného kameňa. Často ho predstavujú ako jeden z kľúčových kameňov lásky, ale je považovaný aj za kameň- liečiteľ. Dokáže z rozbúrenej hladiny urobiť pokojnú, spojiť rozpojené kruhy, priniesť harmóniu a pocit vzájomnosti či porozumenia aj tam, kde to predtým poriadne vrelo. Podporuje ducha spolupráce, vie spájať ľudí, aby mohli spoločne dosiahnuť viac. Dáva dôraz na pozitívne myšlienky a odháňa negatívne pocity. Pre citlivých ľudí je prostredníkom medzi duchovným svetom, ktorý majú v sebe a skutočným svetom, ktorý je vonku. Preto ho využívajú pri terapii u ľudí, ktorí patria medzi autistov alebo trpia nejakou formou duševnej poruchy. Môže pomôcť pri problémoch s dyslexiou.

Sugilit (má aj ďalšie meno – lavulit) má farbu ružovú až fialovú, občas môže byť sfarbený do modra, ale taký je ťažké nájsť. Popísali ho prvýkrát v náleziskách v Japonsku, našli ho v Kanade, ale teraz sú jeho hlavným zdrojom bane v Južnej Afrike, kde sa ťaží aj mangán. Energia fialového svetla sugilitu vám ukazuje cestu skutočným svetom, učí vás, ako po nej kráčať a umožní vám pochopiť, prečo ste na Zemi v tej podobe, akej ste. Nastaví vám zrkadlo a možní vám zmieriť sa aj so sebou, čo niekedy nebýva jednoduché. Dokáže otvoriť viacero čakier a znásobiť vaše psychické dispozície.

V liečiteľstve oceňujú sugilit pre jeho schopnosť udržiavať rovnováhu tela i duše, podporovať duchovný obzor a vytvárať pocit pohody. Má vplyv na srdce, odbúrava stres a pomáha pacientom pri doliečení. Zmierňuje bolesti hlavy a pomáha pri rôznych zápaloch, podporuje krvný obeh a vytvára priaznivé prostredie, aby si telo dokázalo poradiť s otravou.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Očistite si domov kadidlom

March 22, 2016
March 22, 2016

kadidloUrčite poznáte ten povznášajúci pocit, keď je váš domov “prevoňaný” jemnou príjemnou vôňou, či už zo sviečky alebo z kadidelnice. Nejde však len o pocity, ale aj o očistenie priestoru, v ktorom žijeme. To, že dym má očistné účinky, poznali už aj naši predkovia, ktorí takýmto spôsobom odháňali zlých démonov a vyháňali preč nečisté sily. Dnešný človek má toho negatívneho okolo seba takisto dosť. Na jednej strane sú to záležitosti technické – žijeme obklopení elektrospotrebičmi, sme zaplavovaní elektrosmogom, v stavebníctve používané materiály sú vzdialené prírodným, aké používali naši predkovia – okolo nás je veľa žiaričov, prírodných aj umelých, ktoré nám škodia. Na druhej strane je náš duchovný svet plný zvyškov negatívnych myšlienok, ktorých sa potrebujeme zbaviť. Kadidlo je mimoriadne vhodný spôsob, aby sme vyčistili priestor okolo seba, očistili svoju auru.

Používanie kadidla je veľmi jednoduché. Potrebujete kadidelnicu, v ktorej budú horieť drevené uhlíky. Na rozžeravené uhlíky potom položíte alebo nasypete kadidlo. Uhlíky môžete klásť do piesku, ktorý umiestnite na dno kadidelnice, ale ak ho nemáte, tak to pôjde aj bez neho. Sú kadidelnice, ktoré majú dno uspôsobené tak, aby ste piesok nepotrebovali. Kadidlo bude postupne horieť a rozvoniavať v celej miestnosti, kde je umiestnené. Kadidelnicu pokojne môžete nechať položenú na jednom mieste alebo s ňou pohybovať podľa potreby. Niektoré rituály si vyžadujú špeciálne krúživé pohyby. Nezabudnite ani na rohy miestností, môžete nimi začať, potom nechať kadidlo položené niekde v miestnosti. Dávajte si však pozor, horiace uhlíky kadidelnicu zvyčajne zohrejú až rozpália, preto s ňou zaobchádzajte obozretne. Umiestnite ju na podložku, ktorá je nehorľavá a chytajte ju veľmi opatrne. Pozor, robíte s otvoreným ohňom. Najlepšie je mať kadidelnicu neustále pod dozorom.

Uhlíka nepotrebujete veľa, tabletu pokojne zlomte na polovicu či na štvrtinu, to by vám malo zabezpečiť približne pol hodinu respektíve štvrťhodinu horenia. Počas nej podľa potreby dosypte kadidlo. Nezabudnite na vetranie, po piatich až desiatich minútach potvorte okno, najmä ak ste stále v miestnosti. Ak chcete priestor dôkladne očistiť, tak okná otvárajte až neskôr, ale potom poriadne vyvetrajte.

Čo môžeme použiť ako kadidlo? Mnohé bylinky veľmi príjemne voňajú – napríklad levanduľa či palina. Kadidlá často pozostávajú zo zmesi bylín, takže sa nemusíme orientovať len na jednu konkrétnu. Každá z nich má však svoje špecifické účinky. Napríklad levanduľa je vhodná na upokojenie mysle, zharmonizovanie priestoru, môžete pri nej výborne meditovať. Palina slúži na zaháňanie zlých duchov. Cédrové drevo dokáže posilniť ducha i telo, dodať im energiu. Myrha, živica z myrhovníka, sa používa oddávna ako prísada do vonných esencií. Keď traja králi putovali za práve narodeným Ježiškom, niesli mu okrem iného aj myrhu. Mäta pieporná je vhodná, keď chceme zbystriť svoje zmysly, dodať si odvahy, upokojiť sa. Verbena sa používa pri ochrane domova, zaháňa spory a podporuje dohody, ale pôsobí aj ako afrodiziakum.  Do kadidiel sa pridávajú aj iné známe rastlinky, ktoré sa bežne dajú na Slovensku zohnať – ako príklad možno uviesť majorán či rozmarín. Môžete si však vybrať aj z cudzokrajných esencií. Také santalové drevo zmiešané s koreninami (koriandrom, muškátovým orechom alebo aj so škoricou) má pri horení veľmi príjemnú vôňu, ktorá prebudí vašu fantáziu a dodá vašim myšlienkam novú dimenziu.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Poraďte si s jarnou únavou

March 16, 2016
March 16, 2016

jarna unavaJar, leto, jeseň, zima – štyri ročné obdobia nás môžu vždy niečím potrápiť i potešiť. V lete je priveľmi horúco, na jeseň prichádza jesenná depresia, zima nám vnesie do duše nostalgiu. A jar? Tá často prináša so sebou jarnú únavu. Zároveň však nám vracia do života viac slnečných dní a prebúdzajúcu sa prírodu. Ako bojovať proti jarnej únave a na čo všetko ešte máme na jar myslieť?

 Chýbajú vám na jar sily, cítite sa pod psa, najradšej by ste sa zakutrali do perín a spali? Toto všetko sú symptómy choroby-nechoroby, ľudovo nazývanej jarná únava. Nemyslite si, že je to niečo výnimočné, že sa to stáva len vám. Jarná únava potrápi každoročne tri štvrtiny ľudí, pričom v prevahe sú ženy.

Ovplyvňuje to viacero faktorov. Po zime, počas ktorej ste sa ešte statočne držali, prichádza zmena počasia, ktoré sa vyznačuje veľkou nestálosťou. Prichádza teplo, ešte ho nie je dostatok, vracia sa chlad, zima ešte nepovedala posledné slovo. Práve toto striedanie tepla s chladom a zmeny tlaku vzduchu pri  zmenách počasia môžu citlivým ľuďom úplne rozhádzať rytmus fungovania – výsledok je potom ten, že sa človek cíti ako zbitý a bez nálady.

Jar dokáže rozhádzať biorytmus. Predtým boli dni krátke, noci dlhé, teraz sa to mení. Niekto sa tomu dokáže prispôsobiť lepšie, iný horšie. Do toho ešte prichádza letný čas, ktorý vás vyženie o hodinu skôr z postele. V tomto roku sa letný čas zmení v nedeľu 29. marca, ručičky hodiniek sa o druhej v noci presunú na tretiu.

Zima vám zvyčajne uberie aj z kondície, predsa len je človek menej vonku ako v teplejších mesiacoch. Na prelome zimy a jari sú časté aj chrípkové ochorenia a nachladnutia, ktoré vám “kradnú” sily a nemilosrdne berú energiu, takže výsledkom je zdevastovaný organizmus. Treba ho dať do poriadku, urobiť niečo pre svoje telo, ako aj pre svoju dušu.

Slnko je najlepší lekár, hovorievalo sa a v mnoho to platí stále. Nevyhýbajte sa jarnému slniečku, nechajte sa pohladiť jeho lúčmi, vstrebávajte teplo, ktoré z neho sála. Samozrejme, s mierou. Choďte na prechádzku, najlepšie do prírody, ale aj v mestách sa dajú nájsť príjemné miesta. Sadnite si na lavičku, vychutnávajte si chvíľu pokoja, zbavte sa stresu.

Šport tiež účinkuje ako jarný životobudič, ale nepreháňajte to. Nejde o to, aby ste sa “zničili”, ale aby ste telo rozprúdili a povzbudili v ňom pozitívne pochody. Rekreačný šport ho môže pekne naštartovať. Športovanie vám zároveň dodá aj hormón šťastia – serotonín. Pomôže aj ranná rozcvička. Otvorte si okno, poriadne vyvetrajte, zacvičte si.

 Zimné mesiace určite poznačili aj vašu pleť. Je dehydratovaná, bude potrebovať živiny, musíte si ju zregenerovať. Znamená to poskytnúť jej nielen dobrú kozmetiku, ale mali by ste dbať na správnu životosprávu a vyváženú stravu. Nezabúdajte na čistenie pleti, ale to platí nielen na jar, ale hocikedy počas roka. Používanie kvalitných prípravkov je dôležité, aby ste pokožku namiesto čistenia len netrápili. Uvedomte si, že ak budete spokojné so svojou pleťou, budete spokojné samy so sebou a o to sebavedomejšie a schopnejšie vzdorovať aj jarnej únave.

Vaše telo sa poteší aj prísunu minerálov a vitamínov. Ako si posilniť imunitu, nájdete v inom článku v tomto čísle Magickej ženy. Nezabúdajte však, že tam, kde je možné dať prednosť prírode, tam jej ju dajte – využite vitamíny z ovocia, zeleniny, vyskúšajte liečivú silu byliniek. Napríklad listy púpav, ktoré už v tomto období začínajú rásť. Ideálne by bolo zjesť denne pol kila zeleniny a dvesto gramov ovocia.

Nezabúdajte na pitný režim, je dôležitý. Odporúčané množstvo pre dospelého človeka je 2,5 až 3 litre vody počas dňa, ale je to individuálne, niekto potrebuje viac, niekto menej. Počúvajte hlas svojho tela, neignorujte ho. Keď sa potrebujete napiť, neodkladajte to len preto, že ide niečo zaujímavé v televízii.

Pozitívne myslenie je pravý jarný liek na jarnú únavu. Vždy si nájdite niečo, čo vás poteší, nejakú činnosť, ktorá vás baví, spomienku, ktorá vám pripomenie to dobré, čo ste prežili. Urobte si radosť aj niečím pekným – kabelkou, šatami, blúzkou či len tak peknou kytičkou do vázy. Stretávajte sa s ľuďmi, ktorí sú optimisti a čerpajte z nich pozitívnu energiu. Uvedomte si, že jarná únava vás dostane len vtedy, keď sa vy vzdáte.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Ako prichádzajú sny a čo nám hovoria

March 8, 2016
March 8, 2016

dreamsČasto sa nám v noci niečo sníva. V hlave sa nám odvíjajú príbehy, niekedy reálne, inokedy mimo hraníc reality. Sen je vstupenka do iného sveta, do podvedomia, do minulých životov. Chce nám niečo povedať alebo nás vracia tam, kde sme už boli, len si to nepamätáme? Sú naše sny iba filmovým predstavením, v ktorom sme výlučne len diváci alebo majú aj nejaký hlbší význam?

Niektorí ľudia v noci snívajú, niektorí nie. Niektorí si svoje sny ráno pamätajú, iní nie. Spánok môžeme zjednodušene rozdeliť na hlboký (vtedy sa nám sny nesnívajú) a plytký, tzv. REM spánok. V tejto fáze spánku sa ľuďom zdajú sny. REM je skratka z anglického Rapid Eye Movement (rýchly pohyb očí) a vychádza z toho, že človek vtedy rýchlo klipká očami.

Človek nemusí mať len jeden sen, môže ich byť niekoľko, zvyčajne však nepresiahne počet štyroch či piatich. Dĺžka sa mení, môže byť aj zopár sekúnd, ale nepresiahne 20-30 minút. Samozrejme, sú aj výnimky. Takže z bežného osemhodinového spánku bežne môžeme snívať ani nie štvrtinu času, zvyčajne však ešte menej. Veľkú časť z toho si aj tak nezapamätáme, alebo sny vytesníme z hlavy. Najviac si pamätáme to, čo sa nám sníva tesne pred tým, než sa prebudíme. Určite si spomeniete na chvíle, kedy sa vám ešte niečo zdá, ale už cítite, že sa prebúdzate. Vtedy máte aj najväčšiu šancu, že budete vedieť, o čom sa vám snívalo.

Sny sa rodia v našej hlave, zaoberajú sa našimi problémami a ovplyvňuje ich naše podvedomie. Mozog pracuje aj počas spánku, najviac vo fáze REM – a jedna z jeho “zábaviek” sú aj sny. Mozog nasával počas stavu bdelosti informácie, tie nejakým spôsobom spracoval a následne nám ich vracia späť. Nie je to zvyčajne rozsiahly epický príbeh, skôr jeho zjednodušená verzia, akési zostručnenie posolstva, ktoré nám poskytuje. Ak budete mať na druhý deň dôležitý rozhovor, mozog nám môže zjednodušene ukázať, čoho sa bojíme alebo čo sa nádejame – napríklad nám môže ukázať, že nás posielajú preč, alebo, naopak, že si úspešne podávame ruky s druhou stranou.

Vo sne sa realita ohýba a kriví, môže porušovať zákony – aj tie ľudské, aj tie prírodné. Môžeme sa ocitnúť vo svete mimo reality, ale uvedomme si, že aj táto nereálna situácia vychádza z niečoho, čo sme už prežili, aké máme skúsenosti. Môže dokonca vychádzať zo skúseností generácií pred nami, ktoré máme v podobe archetypov “zakódované” vo svojej podstate.

Človek spí, ale zároveň aj prijíma podnety, ktoré sú okolo neho. Nemeckí vedci testovali ľudí, ktorí spali, či dokážu vnímať vône a “pretaviť” ich do sna. Vo fáze REM okolo nich “rozprestreli” príjemné vône, ale aj smrad skazených vajec. Po príjemných vôňach ľudia popisovali sny ako príjemné, po vajciach hovorili o opačnom pocite. Vedci si vybrali vôňu práve preto, že čuch je zmysel, ktorí “nespí” ani počas spánku. Na spáčoch sa však môžu prejaviť aj iné podnety, napríklad hluk či vibrácie.

Lucidné snívanie

Existujú ľudia, ktorí si dokážu počas sna uvedomiť, že snívajú, že to nie je realita. Volá sa to vedomé snívanie (lucidné). Niekomu sa to deje náhodne, niekto sa cielene dokáže dostať do stavu, keď sníva a vie, že sníva.

V takomto sne si potom sám môže zvoliť, čo sa stane. Aj keď nie až tak celkom a nie vždy. Aj v lucidnom sne máte určité zábrany, ktoré vychádzajú z vášho vnútra, vášho podvedomia. Napríklad si uvedomíte, že snívate a chcete vykonať niečo, čo by ste si v realite nedovolili. Napríklad uvidíte niekoho pekného a chcete ho pobozkať. Fajn, túžba tu je, už ju cítite a v tom vám niečo zabráni to spraviť Zrazu vám sťažknú nohy alebo príde niekto iný a zabaví vás. Vy cítite, že je to váš sen, ale nemáte síl, aby ste v ňom spravili to, čo ste si predsavzali. Aj v tomto prípade zapracovalo vaše podvedomie, ktoré vám pohrozilo prstíkom – v reálnom svete by vás zabrzdilo vedomie, v snovom podvedomie.

Lucidné sny aspoň raz za život má viac ako polovica ľudskej populácie, vyskytnú sa náhodou, často už v detskom veku. Sú však ľudia, ktorí dokážu mať takéto sny opakovane, niektorí z nich sa tomu venujú cielene. Nakoniec, lucidné snívanie sa používa aj v terapii, napríklad u ľudí, ktorí trpia zlými snami, nočnými morami. Musia sa presvedčiť, že ide len o sen, ktorého sa nemusia báť.

Ak chcete mať predstavu o lucidnom snívaní, zabalenú do hollywoodskej pozlátky, pozrite si film s Leonardom di Capriom, ktorý sa nazýva Inception (Počiatok). Je to, samozrejme, akčný thriller vo viacerých rovinách, čo iné, ale je tam jeden moment, ktorý stojí za povšimnutie. Hlavný hrdina zisťuje, či je vo sne alebo v reálnom živote tak, že si roztočí malý kovový zotrvačník – vĺčok. Ak by bol v reálnom svete, tak by po určitom čase spadol. V tom snovom sa točí donekonečna.

Ak máme lucidný sen, musíme vedieť, či sme v realite alebo nie. Klasické poučky hovoria, že v lucidnom sne nie sú dotiahnuté detaily. Napríklad nápisy sa môžu meniť, keď sa na ne druhýkrát pozriete, obrazy v zrkadle sú nezreteľné alebo sa v ňom vidíte úplne inak, než je normálne a podobne. Ľudia, ktorí sa lucidnému snívaniu vážnejšie venujú, odporúčajú nováčikom, aby si písali záznamy o svojom sne. Aby na ne nezabudli, pripomenuli si ich a vracať sa k nim.

Lucidné snívanie chce využiť aj veda. Štúdia amerických vedcov z Yale ukázala, že ľudia, ktorí vedia kontrolovať svoje sny, môžu sa počas snívania učiť, získavať nové vedomosti. Nie je to síce ako v Matrixe, kde hlavným hrdinom v okamihu “naliali” do hlavy zručnosti, ktoré nemali, ale prostredníctvom snov sa snažia o niečo podobné. Nové veci sa snažia učiť ľudí tým, že im dajú zadanie, o čom majú snívať. Tí, ktorí to podstúpili, hovorili o euforickom pocite. Ľudia, ovládajúci lucidné snívanie, dosahovali lepšie výsledky aj v oblasti riešenia situácií zo sociálnych vzťahov. Učenie má však aj svoje limity, klavírny virtuóz sa z vás nestane, to treba poctivo oddrieť pri klavíri alebo sa narodiť s talentom ako hrom.

Dobrá správa však je, že tieto schopnosti ľudského mozgu je možné trénovať a vylepšovať. Nakoniec, mnohí to robia nevedomky. Určite sa vám už stalo, že ste sa do noci učili a ledva ste si tlačili vedomosti do hlavy, ale ráno ste v nej mali “upratané”, vedomosti sa rozdelili do správnych šuplíkov a vedeli ste presne, čo ste potrebovali. Alebo ste si v noci v hlave premietali nejakú situáciu, ktorú ste potom na druhý deň v realite zvládli ako keby ste to mali nacvičené.

Vykladanie snov

Sny vo všeobecnosti, nielen tie lucidné, nás dostávajú do sfér hlboko ukrytých v povedomí či skôr v nevedomí. V ňom sa hrabali už rôzni psychológovia, aj ten najznámejší (Sigmund Freud). Ten hľadal v snoch prejav nášho libida, ktoré hľadá slasť a uspokojuje naše najnižšie potreby, ktoré sa neriadia už morálkou či zákonmi. Libido je zdroj silnej energie, prinášajúce potešenie a uspokojenie.

V každom prípade sa vo sne dostávame tam, kde sú naše trináste a štrnáste komnaty. Väčšina ľudí môže byť zo svojich snov zmätená a nevedia, čo im vlastne hovoria. Preto je potrebné preložiť si ich do zrozumiteľnej reči. Môžete to urobiť vy, ale potrebujete sa to naučiť. Môže to urobiť niekto iný, ktorý má so snami a ich vykladaním skúsenosti.

Sny sú veľmi osobná záležitosť. Preto aj vykladanie snov niekým druhým je náročné. Dá sa povedať, že najlepším vykladačom vašich snov ste vy osobne. Tu sa však často prejaví to, že aj keď sa osobne dobre poznáte, niektoré veci nevidíte alebo nechcete vidieť – nechcete si pripustiť často ani to, čo je všetkým naokolo dávno jasné. Vtedy vám môžu pomôcť ľudia, ktorí sú vo vykladaní snov profesionáli. Platí tu však, že čím vás lepšie poznajú alebo čím viac sa o vás dozvedia napríklad počas rozhovoru, tým lepšie môžu vyložiť aj vaše sny.

Do snov si prenášate svoje problémy, nádeje, traumy, ale aj radosti. Ak sa nejaký sen častejšie opakuje, je zrejmé, že je tu niečo, čo vás trápi, čo z podvedomia musí ísť na povrch. Nemusia to však byť len opakované sny, ale aj nejaký sen, ktorý vo vás zanechá takú výraznú stopu, že si ho zapamätáte. Podobne ako pri lucidných snoch je dobré viesť si denníček, kde tieto nočné výlety do svojho podvedomia zaznamenáte. Dôležitý je každý detail, pretože ak sa vám aj snaží podvedomie odovzdať dôležité posolstvo, často to nedokáže vyjadriť tak názorne, aby ste to hneď pochopili, prípadne si vy nepamätáte, čo všetko vám odovzdalo. Kto má veľký záujem ísť ešte hlbšie, až do oblastí, o ktorých sa hovorí, že patria spomienkam na minulé životy, tak sa môže oprieť o hypnózu, regresnú analýzu, Gestalt terapiu a podobné metódy, ktoré sa snažia vydolovať z vášho podvedomia maximum.

Môže vám v tomto pomôcť snár? Môže, ale berte ho len ako barličku, ktorý vás len niekam nasmeruje, keď vám nestačí vaša fantázia. V snári sú všeobecné výklady pojmov, ktoré ľudia spájajú s konkrétnymi udalosťami. Je to akési kolektívne vedomie – čo však platí na ostatných, nemusí platiť na vás. Ak sa vám sníva o kufri v predsieni, pre niekoho to môže znamenať, že sa chystá na cestu, pre iného návštevu, ktorá príde, ďalšiemu môže pripomenúť človeka, ktorý odišiel. Snár sa dobre číta, ale ťažšie sa používa.

Nepodceňujte sny, rozhodne to nie je len divadelné predstavenie pre vaše pobavenie. Vždy je to odozva toho, čo máte vo vedomí aj v podvedomí. V príhodnej chvíli sa tieto informácie spoja a vyšlú vám nejaký odkaz.

Je len na vás ako ho pochopíte a či ho vôbec pochopíte.

časopis magická žena

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Valentín je stále zamilovaný. A vy?

February 11, 2016
February 11, 2016

shutterstock_valentinKedysi to bol sviatok, ktorý málokto poznal. V kurze bol marcový Medzinárodný deň žien, so všetkými nevyhnutnými rekvizitami – kvetmi, darčekmi, oslavami. V súčasnosti však ošiaľ vypukne už skôr, v polovici februára. Svätý Valentín je patrónom zamilovaných – a zamilovaní sa zamilovali do neho. Čím je Valentín taký zaujímavý? Čo sú ľudia schopní urobiť, aby toho druhého zaujali?

Sviatok zamilovaných sa slávi 14. februára. Pripomína sa ním osud katolíckeho kňaza, ktorý žil v Ríme v treťom storočí a zahynul mučeníckou smrťou. Exkurzia do takejto vzdialenej minulosti však nebýva ľahká, takže aj pri Valentínovi panujú nejasnosti. Sú totiž dvaja Valentínovia – jeden kňaz a jeden biskup. Spoločné majú to, že boli Rimania. Nie je jasné, ktorý z nich bol tým pravým Valentínom, dokonca sú názory, že ide o jednu a tú istú osobu.

Aj legendy o jeho poprave sa od seba líšia. Podľa jednej kňaz tajne sobášil milencov, čo bolo v čase vlády cisára Marka Aurélia Claudia Germanika zakázané. Zo ženatých mužov sa podľa cisára stávali mizerní bojovníci. Za tento prehrešok nechal cisár Valentína popraviť.

Podľa druhej bol Valentín vzdelaný muž, ktorý dokázal vyliečiť slepú dcéru rímskeho prefekta modlitbou. Nielenže ju vyliečil, ale sa do nej tiež zamiloval. Takýto zázrak sa však nepáčil pohanom, ktorí ho zavraždili. Legenda hovorí, že ešte stihol žene svojho srdca poslať odkaz, ktorý podpísal svojím menom – bola to prvá valentínka.

Valentínov hrob je v Taliansku v meste Terni. Je tu aj bazilika, ktorá je kňazovi zasvätená. Ostatky svätého Valentína sa v podobe relikvií nachádzajú vo viacerých kostoloch v Európe – v Taliansku, Nemecku, Rakúsku, sú aj u susedov v Poľsku a Českej republike.

Niektorí historici však predpokladajú, že sviatok zamilovaných naväzuje na pohanské zvyky, najmä luperkálie. Tie mali svojho patróna – fauna Luperka, ktorý strážil stáda pred vlkmi. Luperkálie sa odohrávali práve v polovici februára. Počas nich sa vylosovali dvojice, ktoré počas osláv vytvorili pár. Spolu s ďalšími slávnosťami, ktoré boli oslavou plodnosti, tvorili obdobie, ktoré sa vyznačovalo značnou neviazanosťou a pre orgie, ktoré sa počas tohto času odohrávali, pápež slávnosti zakázal. Namiesto neho cirkev ľuďom ponúkla práve sviatok zasvätený Valentínovi.

Láska a obchod

Dnes je Valentín jedným z komerčne najúspešnejších sviatkov na svete. Preto ho aj časť ľudí považuje za rozporuplný. Na jednej strane sú zamilovaní ľudia, na druhej obchody plné tovarov, ktoré nabádajú kupovať darčeky. Je to obdobie po predvianočnej nákupnej horúčke, januárové výpredaje sú tiež už pomaly zabudnuté, Valentín je ideálna príležitosť ako dostať ľudí späť do obchodov. Nákupná horúčka vo svete je vraj druhá najsilnejšia – po Vianociach, ktoré bezkonkurenčne vedú. Na Slovensku je to s akceptáciou tohto sviatku trochu zložitejšie než v západnom svete. Podľa staršieho výskumu si valentínsku tradíciu vzala za svoju približne polovica Slovákov. Bez problémov ju akceptovali najmä mladí ľudia, starším tento deň príliš veľa nehovorí.

Najčastejšími darčekmi na Valentína na Slovensku sú sladkosti – čokolády, bonboniéry, cukrovinky. Nasledujú kvety. Samozrejme, tradíciou je aj posielanie valentíniek – zamilovaných odkazov. S nástupom modernej techniky – rozšírením mobilov a internetu – to majú dnešní zamilovaní ľahšie ako ľudia kedysi. Valentínku pošlú jednoducho v elektronickej podobe. Lenže pozor – práve v období Valentína sa výrazne zvyšuje podiel e-mailov, ktoré si so sebou nesú nejaký škodlivý kód. Takže treba venovať pozornosť elektronickej pošte a podozrivé maily hádzať do koša.

Čokoláda sa však v elektronickej podobe poslať nedá. Využívajú to výrobcovia cukroviniek, ktorí pripravujú špeciálne obaly pre valentínske obdobie. To hlavné, čo v týchto návrhoch dominuje, je srdce. Objavuje sa v rôznych podobách, možno rovno povedať, že obchody sú zaplavené miliónmi sladkých srdiečok.

Aj keď sa Valentín viaže k svätcovi, v moderných časoch sa stal súčasťou popkultúry, priraďovanej najmä k USA, v širšom zmysle je to však anglosaská tradícia. Práve v Británii boli na začiatku 19. storočia populárne valentínky – vytlačené kartičky. Neskôr sa ich popularita masovo preniesla do Spojených štátov. V čase najväčšieho rozmachu, kým ešte nebol rozšírený internet, mohlo len v USA križovať krajinu 190 miliónov valentíniek. Práve takéto ohromujúce čísla, spojené so záplavou darčekov a s všadeprítomnou reklamou, prilepili Valentínovi nálepku skomercionalizovaného sviatku. Preto je časť ľudí, ktorá ho odmieta, ďalší ho ignorujú s náboženských dôvodov. Dnes, keď svetu vládnu sociálne siete, stačí sa pozrieť na “fejsbúk”, koľko je tam stránok odporcov Valentína.

Valentínske čaro však zasiahlo nielen “západný” svet. Slávi sa v mnohých štátoch sveta. Veľmi populárny je tento sviatok napríklad aj v Číne a Južnej Kórei, ktoré patria na čelo rebríčka výdavkov na valentínske darčeky.

Zaujímavé je to, že aj keď Valentín je už roky súčasťou popkultúrnej horúčky a jeho motívy sa objavujú v rôznych filmoch, priamy názov Valentínsky deň v názve sa objavil až v romantickej komédii z roku 2010. Vlastne ešte jeden film tu je – hororový Valentine z roku 2001. Ako keby Valentín nebol dosť dobrý na to, aby “predal” filmové dielo divákom.

Sladké aj voňavé

Ak váš vyvolený či vyvolená dostane od vás sladký darček, môžete vybrať taký, ktorý zároveň niečo naznačí. Ak darujete svojej láske horkú čokoládu, hovoríte jej o vášni, tajomstve, prísľube rozkoší, horúcej noci. Ak to bude mliečna čokoláda, ako keby ste jej zašepkali do uška, že prahnete nielen po jej tele, ale aj po duchovnom súznení. Ak vyberiete bielu čokoládu, pôjde o sladučkú romantiku najvyššieho stupňa. Keď to bude sladkosť s alkoholom (a môžu to byť aj rumové pralinky, ktoré rum a vôbec alkohol ani len nevideli), tak naznačíte, že vás opíja jej krása. Ak to budú cereálne tyčinky, bude vedieť, že ani ošiaľ zamilovanosti vám nebráni používať rozum a zostať na zemi namiesto lietania v oblakoch. Ak bude dar bonboniéra s bonbónmi podobného druhu, naznačíte, že dobrého sa nedá prejesť. Bonboniéra s rôznymi druhmi bonbónov zase hovorí, že zmena je život.

Pri darovaní kvetov môže byť dôležitá farba kytice. Ak v nej prevládajú červené kvety, je to kytica lásky a vášne, je dynamická, energická, akčná. Biela kytica pripomenie nevinnosť, čistotu a úctu. Ružová je ako priateľské podanie ruky, jemné objatie a pokoj. Žltá vyjadruje radosť i túžbu, hoci aj nenaplnenú. Zelená upevňuje vzťahy a povzbudzuje city. Fialová vyjadruje obdiv, dodáva vážnosť. Modrá hovorí o dôvere, pripomína, že vernosť je cnosť a hasí príliš rozpálenú vášeň. Oranžová je farba optimizmu a nádeje. Hnedá hovorí o nadhľade a múdrosti.

Ešte ku kvetom – fantázii sa medze nekladú, ale ak dávate ružu, dávajte ju len tomu, kto opantal vaše srdce. Je to kvet, ktorý symbolizuje lásku, preto patrí do rúk vašej láske, nikomu inému. Ruža je kráľovná kvetín, preto je práve na Valentína určená len pre jedinú osobu. Je dobré pripomenúť, že práve ruža je najstaršia kvetina, ktorá bola pestovaná a používaná pre dekoratívne účely.

Sladkosti a kvety sú tradičnými darčekmi, ale nie jedinými. Darček často závisí od hrúbky peňaženky – takže tí majetnejší obdarovávajú svoju lásku šperkami, luxusnými večerami alebo atraktívnymi dovolenkami. Ak máte prázdnejšie konto, nemusíte ohúriť partnera rovno cestou okolo sveta. Podstatné je, aby ste vymysleli niečo netradičné, čo odlíši valentínsky deň od všedného – a na to treba najmä fantáziu, nie plné vrecká peňazí. Váš partner či partnerka by mali nadobudnúť pocit, že pre vás niečo znamenajú.

Valentínske rekordy

S Valentínom sa spájajú aj bláznivé rekordy, niektoré z nich sa prepracovali aj do Guinnessovej knihy rekordov. Napríklad v Thajsku sa pred dvomi rokmi sa manželský pár dokázal bozkávať 58 hodín a 35 minút.  Aj na Slovensku padali hranice, hoci len domáce. V Prešove sa pred pár rokmi hromadne bozkávalo 332 párov, čím vytvorili slovenský rekord.

Pri honbe za publicitou nezaostávajú ani výrobcovia cukroviniek. Spoločnosť Thorntons vyrobila obriu škatuľu na čokoládu. Bola dlhá 5 metrov a široká 3,5 metra, spolu s 220-tisíc čokoládkami vo vnútri vážila viac ako dve tony.

V roku 2008 v rámci valentínskeho projektu KISS EUROPE aerolinky SkyEurope utvorili svetový rekord – viac ako 2200 bozkov na palube ich lietadiel na oblohe. Tlačová správa o tejto nevšednej udalosti vyšla v Bratislave, kde mala spoločnosť svoju bázu. Posádka lietadiel, ktoré boli vtedy vo vzduchu, požiadala pasažierov, aby sa pobozkali. Kto sa pobozkal, dostal certifikát svetového rekordéra a spoločnosť mu pridala ešte aj voľnú letenku. Bozkávali sa ľudia nielen na letoch do Európy, ale aj na vnútroštátnych linkách – do Bratislavy a do Košíc.

Samozrejme, Valentín nie je len o bozkávaní. Ak tento sviatok vezmeme vážne, tak je to najmä o láske medzi blízkymi ľuďmi. A tej v dnešnej spoločnosti naozaj nikdy nie je dosť. Či už ste fanúšikmi Valentína alebo nie, mali by ste oceniť, že vo svete plnom násilia prináša štipku úcty, porozumenia a lásky jedného človeka k druhému.

Aspoň počas jedného dňa.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Zničenie sveta

January 27, 2016
January 27, 2016

Podľa mnohých predpovedí svet už mal byť dávno zničený. Len nedávno sa o to malo postarať ukončenie mayského kalendára. Aj tentoraz to bol planý poplach. Nemusí to tak byť vždy. Čo vlastne môže Zemi hroziť, akými spôsobmi by ju niekto alebo niečo mohlo zniesť zo sveta? Existujú aj nejaké reálne hrozby, ktoré treba brať do úvahy?

Jedno z možných nebezpečenstiev sa ukázalo nedávno a pripomenulo sa veľmi efektným spôsobom. V polovici februára rozžiaril nebo nad ruským Čeľabinskom roj meteorov. Po ich dopade sa uvoľnilo také množstvo energie, že tlaková vlna ničila okná, demolovala fasády, pričom sa zranilo viac ako tisíc ľudí.

Odhaduje sa, že teleso, padajúce z neba, malo približne desať ton a priemer 17 metrov. To nie je veľká skala. Napriek tomu, keby dopadla do obývanej oblasti, mohla zničiť menšie mesto. Rusi majú “šťastie” na podobné úkazy. V roku 1908 doletelo na Zem vesmírne teleso s odhadovaným priemerom 50 metrov, zamierilo do Tunguzskej oblasti, explodovalo nad zemským povrchom a zničilo obrovskú plochu dvetisíc kilometrov štvorcových. Vedci odhadujú, že výbuch bol tisíckrát silnejší ako výbuch atómovej bomby nad Hirošimou.

Prekvapenie z vesmíru

Svet by mohol byť zničený práve takouto nevítanou návštevou z vesmíru. Čím by teleso bolo väčšie, tým by malo devastačnejšie účinky. V americkom filme Armageddon letel smerom k Zemi asteroid veľký ako americký štát Texas. Takéto veľké teleso by na Zemi dokázalo zničiť všetko živé a reštartovalo by vývoj jej biosféry. Začínalo by sa odznova, už bez ľudí. Precedens už máme. Pred 65 miliónmi rokov sa skončila éra dinosaurov, ich vyhynutie spôsobila zrážka modrej planéty s asteroidom. Do oblasti dnešného Mexika dopadol asteroid s priemerom 15 kilometrov. Zrážka sa dá prirovnať k výbuchu jednej miliardy atómových bômb. Do ovzdušia sa dostalo obrovské množstvo hmôt, ktoré zatemnili oblohu, Zem ochladla a v priebehu niekoľkých dní bol na planéte zdecimovaný život.

Vedci si uvedomujú, že nebezpečenstvo môže prichádzať z vesmíru. Preto sa sledujú väčšie telesá, ktorých dráha môže kolidovať s polohou Zeme. V súčasnosti nie je známe žiadne teleso, ktoré by znamenalo pre Zem priame nebezpečenstvo. Hoci sa v minulosti viackrát objavili panické informácie o asteroidoch, ktoré sa určite zrazia so Zemou, presnejšie výpočty vždy ukázali, že takáto situácia nehrozí. Ľudia vedia o pohybe 99 percent asteroidov väčších ako jeden kilometer. Problémom je, že aj menšie telesá môžu urobiť obrovské škody a väčšina z nich podchytená nie je. Ľudstvo má stále malý prehľad, čo sa okolo jeho planéty deje. Určitý prehľad má americká vesmírna agentúra NASA, aj Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje postaviť monitorovaciu sieť, ktoré by takéto telesá vyhľadávala. Odhaduje sa, že v Slnečnej sústave sa pohybuje približne milión asteroidov s priemerom 50 metrov a väčším a desaťtisíc z nich by mohlo skrížiť Zemi cestu.

V tejto súvislosti sa spomína aj bájna planéta Nibiru (volajú ju aj planéta X alebo Eris), ktorá sa vraj túla Slnečnou sústavou a raz sa zrazí so Zemou. Vedci to považujú skôr za hlúposť. Ak by sa takáto planéta v Slnečnej sústave nachádzala, bola by už dávno známa. Ak by sa aj niekde “schovávala”, v dohľadnom čase sa so Zemou nestretne – jej trajektória by musela byť známa najmenej desať rokov.

Hrozba stretu s planétkou či kométou určuje takzvaná Turínska stupnica. Má rozpätie 0 až 10. Nula hovorí o tom, že pravdepodobnosť zrážky so Zemou je nulová alebo takmer nulová. Jednotka označuje normálnu situáciu, dva až štyri situáciu, vyžadujúcu si pozornosť, päť až sedem na stupnici hovorí o hrozbe a osem až desať o istote zrážky. Desiatka hovorí o takej situácii, pri ktorej by mohlo byť ľudstvo vyhubené. Ide o udalosť, ktorá nastane v priemere raz za 100-tisíc rokov.

Prekvapenie zo skúmaviek

Vírusy, baktérie, neznáme choroby – ľudí by mohla kosiť po miliónoch pandémia. Nie je až také podstatné, či by mohlo ísť o vražedný vírus, ktorý náhodou unikol z prísne tajných laboratórií, teroristický útok sofistikovanou zbraňou s pomocou najnovších výdobytkov vedy alebo len o mutáciu, o ktorú sa postarala príroda. Zdá sa však, že pandémia by nebola schopná zničiť celé ľudstvo, nakoniec by sa o protizbraň postarala veda alebo príroda. Prasacia chrípka, slepačia chrípka, ale najmä obyčajná chrípka zabíjajú každý rok množstvo ľudí. Španielska chrípka v rokoch 1918 až 1920 zabila zrejme až 50 miliónov ľudí, ázijská chrípka v roku 1957 jeden milión ľudí a hongkongská chrípka v roku 1968  pripravila o život 700-tisíc ľudí. V súčasnosti okrem chrípky je najvražednejší vírus HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS. Počas tridsiatich rokov zabil 20 miliónov ľudí a nakazení, ktorých je až 40 miliónov, majú chmúrnu perspektívu.

Prekvapenie od ľudí

Vojna s použitím zbraní hromadného ničenia by priniesla množstvo utrpenia, ale ľudstvo by zrejme z povrchu planéty nevymazala. Hoci medzinárodná situácia nie je ideálna, globálny konflikt nie je na obzore. Napomohli tomu aj zmeny po II. svetovej vojne, ktoré postupne viedli k integrácii a vytvoreniu Európskej únie. V Európe sa začali obidve svetové vojny. Integrácia Európy výrazne pomohla znížiť nebezpečenstvo globálnych konfliktov. Aj preto získala Európska únia v minulom roku Nobelovu cenu mieru.

Určité riziko konfliktu tu však stále zostáva. V roku 1947 zriadili atómoví vedci z Chicagskej univerzity symbolické hodiny – Doomsday Clock (Hodiny Súdneho dňa). Hodiny ukazujú čas – čím bližšie sú k polnoci, tým je ľudstvo bližšie ku globálnej katastrofe. Spočiatku hodiny zohľadňovali nebezpečenstvo nukleárnej vojny, neskôr do neho zapracovali aj hrozbu klimatických zmien a výdobytky vedy, ktoré by mohli spôsobiť nenapraviteľné škody.

Hodiny začínal v roku 1947 s nastavením 23:53, čiže 7 minút pred polnocou. V roku 2012, kedy sa naposledy menil čas, hodiny ukazovali 23:55, čiže päť minút pred polnocou. Boli takto nastavené pre chýbajúce politické kroky pri redukcii jadrových zbraní, možnosť regionálneho jadrového konfliktu, problémy s bezpečnosťou jadrových zariadení a vplyv na čas mali aj globálne zmeny klímy.

Najbližšie k polnoci – 23:57 – boli hodiny v rokoch 1949 a 1984. V prvom prípade to bolo po teste prvej ruskej atómovej bomby, čo naštartovalo preteky v zbrojení a v druhom prípade pri ďalšej eskalácii zbrojných pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Najviac sa od polnoci hodiny vzdialili v roku 1991, keď obidve veľmoci podpísali dohody o redukcii strategických zbraní.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Nebojte sa počasia

January 11, 2016
January 11, 2016

Máločo je také populárne ako predpoveď počasia. Nečudo – to, ako bude, častokrát hovorí aj o tom, ako nám bude. Počasie ovplyvňuje zdravie človeka, jeho výkony, duševné rozpoloženie. Často rozhoduje o tom, aký budeme mať deň, dokáže meniť naše plány. Má v rukách nielen osud jednotlivca, ale celého ľudstva. Aké je a aké bude počasie?

 Každý to pozná. Pozriete sa ráno von oknom, prší. Mizerné počasie, zašomrete si a dobrá nálada je preč. Poobede na bicykel asi nepôjdete. Iný byt, iné okno. Konečne prší, povie si jeho obyvateľ a zlepší sa mu nálada. Dnes nebude musieť polievať záhradu. Jedno počasie, rozdielne názory. Každý človek je iný, má rôzne potreby. Napriek tomu existujú spoločné charakteristiky počasia, ktoré ovplyvňujú veľkú masu ľudí podobným spôsobom.

 Najviac prekážajú extrémy

 Ľuďom prekážajú najmä extrémy, ktoré trvajú dlho. Do depresie vás môže dostať dlhá tuhá zima, rovnako aj reťaz horúcich dní počas leta. Žeravé letné slnko je úmorne najmä telesne, dlhá zima zase vplýva najmä na duševné zdravie.

 Psychológovia radia netrápiť sa počasím, pretože to človek neovplyvní. Treba si nájsť nejakú aktivitu, ktorá vás baví a ktorá od počasia nezávisí. Treba si tiež uvedomiť, že na depresiu má oveľa väčší vplyv to, čo prežívame vo svojom vnútri, vonkajšie podmienky to môžu len zlepšiť či zhoršiť. Pozitívne myslenie je tým najlepším liekom aj v najponurejších dňoch.

 Vplyv počasia na ľudí alebo vo všeobecnosti vplyv atmosféry na živé organizmy (biosféru) študuje biometeorológia. Je to široký vedný odbor, s jeho výsledkami sa vo veľmi populárnej forme stretávame v predpovedi počasia, kde nás informujú o tzv. záťažových stupňoch. Stupnica býva obvykle od 1 do 3, pričom najnižší stupeň je 1, ktorý predstavuje iba miernu záťaž. Vtedy zdravý človek môže fungovať v bežnom režime bez obmedzení (chorí ľudia musia prihliadnuť na svoje problémy). Druhý (stredný) stupeň – nám hovorí, že niektoré rizikové skupiny môžu mať problémy – telesné i duševné – a treba si rozmyslieť, akú záťaž ste schopní zniesť. Tretí stupeň upozorňuje na vysokú záťaž organizmu, je dobré obmedziť únavné práce, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade problémov treba vyhľadať lekársku pomoc. Pri stanovovaní biozáťaže sa sleduje viacero parametrov – rozdiely teplôt, tlak vzduchu, vietor, búrky, vlhkosť vzduchu a ďalšie. Sú to všetko parametre, ktoré môžu negatívne ovplyvniť človeka. Sú aj iné stupnice, ktoré len lepšie rozlišujú medzi jednotlivým stupňami, napríklad majú päť záťažových stupňov. Ľudia, ktorí sú tzv. meteosenzitívni, čiže výrazne reagujú na počasie, by mali tieto informácie sledovať pozornejšie než iní.

 Hovorievalo sa, že tam, kde nechodí Slnko, chodí lekár. Aj dnes to má svoje racionálne zdôvodnenie. Napriek tomu, že sa neodporúča vystavovať sa ostrým lúčom slnka najmä v lete medzi 10.00 h a 15.00 h (pre obavy z rakoviny kože), neznamená to, že sa máme slnečným lúčom vyhýbať. Dokonca lekári odporúčajú aspoň raz za čas sa vystaviť slnečným lúčom aj v týchto hodinách (samozrejme, nepreháňať to). Slnko je totiž pre človeka najdôležitejším zdrojom vitamínu D. Jeho nedostatok môže vyvolať rôzne zdravotné problémy. Pričom stačí dvakrát týždenne stráviť na slnku približne 20 minút, aby ste dokázali pokryť jeho potrebu. Nedostatok vitamínu D sa spája aj s depresiami, ktoré sú časté v zimných mesiacoch. Možno aj to je jedným z dôvodov, prečo sa o zimnom období hovorí ako o období zvýšeného počtu samovrážd. Kde nechodí Slnko, niekedy chodí hrobár.

 Slnečné svetlo zároveň podporuje tvorbu hormónu šťastia – serotonínu. Preto je jeho hladina nižšia v zime, vtedy je nedostatok slnečného svetla. Prejavuje sa to stratou chuti niečo robiť, prichádza depresia, zvyšuje sa agresivita. V lete sú tieto symptómy predsa len potlačené dostatkom svetelného žiarenia. Miznúce svetlo podporuje tvorbu melatonínu, ktorý vás dokáže obrať o posledné zvyšky síl a uložiť do postele. Človeka vie dokonca ovplyvniť farba svetla. Ak budete mať lampu, ktorá svieti nažlto, bude vás uspávať. Ak sa budete osvetľovať bielym či namodravým svetlom, ktoré pripomína denný svit, bude vás to udržiavať v bdelosti.

 Hranice prežitia

 Človek je tvor, ktorý má telesnú teplotu približne 37 stupňov. Žije na planéte, ktorá mu poskytuje priestor pre život v širšom rozpätí teplôt. Najnižšia nameraná teplota bola na stanici Vostok v Antarktíde, bolo to – 89,2 stupňov. Najvyššiu teplotu v tieni namerali v Líbyi 57,8 stupňov Celzia. Sú to extrémne situácie, ale dá sa v nich za určitých podmienok prežiť.

 Ľudský organizmus však môže zniesť aj vyššie teploty. Ukázali to už pokusy fyzika Charlesa Blagdena, ktorý žil v 17. a 18. storočí a dokázal stráviť dlhší čas vo vykúrenej peci, kde teploty vysoko prekračovali sto stupňov. Telo si v suchom vzduchu reguluje teplotu potením. Suchý vzduch je veľmi dôležitý, čím je vzduch vlhkejší, tým horšie človek vysoké teploty znáša. Fínske sauny bežne pracujú s teplotami okolo 100 stupňov Celzia. Odporúčaná doba pobytu v saune je však krátka, približne 15 minút a obmedzený je aj počet opakovaní vstupu do sauny. Sauna pracuje na princípe striedania tepla a chladu. To dáva podnet telu, aby sa dobre prekrvilo, rozšírili sa cievy, podporila sa tvorba ochranných látok a zvýšila tak imunita organizmu.

 Na opačnej strane, ako sú sauny, sú kryokomory. Tieto komory neliečia teplom, ale chladom. Keď vstúpite dnu, môže vás prekvapiť teplota až -160 stupňov Celzia. Po pobyte vo vnútri, ktorý trvá približne tri minúty, sa musíte zahriať, napríklad jazdou na bicyklovom trenažéri.

 Teplota ľudského tela sa pohybuje od 35,8 do 37,3. Teplota nad 37 stupňov je zvýšená teplota, telo reaguje na prehriatie alebo na infekciu vytváraním protilátok. Teplotu nad 38 stupňov Celzia je už potrebné znižovať. Telesná teplota nad 40 stupňov je veľmi nebezpečná, okolo hranice 41 stupňov kritická. Nad 43 stupňov Celzia možno hovoriť o takmer istej smrti,, nad 44 o istej. Ako vždy, existujú výnimky. Najvyššiu telesnú teplotu údajne prežil Američan Willie Jones, ktorému lekári v nemocnici v Atlante namerali neuveriteľných 46,5 stupňa Celzia. Vonkajšia teplota vtedy bola približne 32 stupňov a vlhkosť vzduchu dosahovala 44 percent.

 Môžeme sa vydať aj na opačnú stranu. Pod hranicou 35 stupňov hovoríme o podchladení, človek sa trasie zimou. Pod 34 stupňami sa človek výrazne chveje, prestáva hýbať prstami. modrie. Pod 33 stupňami je človek zmätený, ospalý, spomaľuje sa mu tep. Hranica 32 stupňov je už mimoriadne závažný stav, prichádzajú halucinácie, ospalosť, ktorá sa mení na bezvedomie, prestáva sa orientovať čo je teplé a čo studené, chýbajú reflexy. Pod 31 stupňami prichádza kóma, reflexy takmer vymiznú, dýchanie je povrchné, srdcová činnosť sa spomaľuje. Pod 28 stupňami Celzia prichádzajú výrazne poruchy srdcového rytmu, človek môže prestať dýchať. Pacient vyzerá ako mŕtvy. V intervale 26 až 24 stupňov prichádza smrť. Niektorí ľudia však prežili aj telesnú teplotu na úrovni 14 – 15 stupňov.

 Počasie sledujú aj ekonómovia

 Počasie výrazne vplýva aj na ekonomiku, niektoré odvetvia, ako je poľnohospodárstvo, na ňom mimoriadne závisia. Počasie ovplyvňuje aj nezamestnanosť. Napríklad rýchly nástup jari alebo dlhá a teplá jeseň predlžujú sezónu stavbárom. Analytici odhadujú, že v našich končinách je magickou hranicou osem stupňov Celzia nad nulou. S každým stupňom navyše je viac práce, s každým stupňom pod touto hranicou sa zvyšuje nezamestnanosť.

 Ďalšou dôležitou hranicou, tentoraz už z hľadiska zákona, je 30 stupňov Celzia. Deň s teplotou nad 30 stupňov v tieni sa považuje za mimoriadne teplý deň – a zamestnávateľ je napríklad povinný zabezpečiť zamestnancom pitný režim, zabezpečiť znesiteľné pracovné podmienky, napríklad tienením, klimatizáciou prípadne vetraním. Tridsaťstupňová hranica nie je striktne daná, závisí od charakteru práce.

 Niektoré extrémne situácie sa dajú riešiť aj tým, že zamestnávateľ zmení pracovnú dobu tak, aby ľudia pracovali v znesiteľných podmienkach, skráti pracovný čas alebo dá viac prestávok. Ak sa ľudia môžu na pracovisku osprchovať, je to veľké plus.

 Horúčavy priamo vplývajú na výkon v zamestnaní, rozhorúčený organizmus môže zareagovať zvýšením teploty, malátnosťou, zvýšenou únavou, môže vás bolieť hlava dokonca môžete zvracať. Takýto človek robí chyby, je preto aj v záujme zamestnávateľa, aby sa cítil za daných podmienok čo najkomfortnejšie. Ak to zamestnávateľ ignoruje, hrozia mu pokuty.

 Práca v kancelárii posediačky má stanovené nižšie hranice teplôt ako 30 stupňov. Takáto práca je podľa vyhlášky zaradená do kategórie 1a. V lete je odporúčaná teplota 23 až 27 stupňov a prípustné teploty 20 až 20 stupňov. V chladnom období odporúčaná 20 – 24 stupňov a prípustné teploty sa pohybujú v rozpätí 18 – 26 stupňov.

 Vyhláška, ktorú vydáva ministerstvo zdravotníctva, hovorí o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom, rozoznáva ešte ďalšie tri kategórie, každá má odlišne stanovený rozsah teplôt, ktoré sú na pracovisku prípustné. V posledných dvoch kategóriách sa hraničné teploty neudávajú, prvá kategória sa delí na tri podkategórie.

 Dôležitý je však aj prístup každého človeka. V hraničných podmienkach by mal obmedziť svoju aktivitu a netváriť sa ako nenahraditeľný superhrdina. Hlavné je prežiť v zdraví – aj dobré, aj zlé počasie.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Človek a jeho možnosti

November 19, 2015
November 19, 2015

Človek skúma všetko okolo seba, takže sa netreba čudovať, že aj sám seba. Kde sú hranice ľudských možností? Dokáže byť človek ešte múdrejší, silnejší, môže sa dožiť dvojnásobku rokov ako teraz? Na tieto otázky hľadajú odpovede nielen vedci, ale aj filozofi. Každý z nich sa na problém pozerá z inej strany a majú zaujímavé výsledky.

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie

Olympijské motto znie: “Citius, Altius, Fortius” (rýchlejšie, vyššie, silnejšie). A naozaj – športovci zlepšujú svoje výkony. To, čo včera  bolo nepredstaviteľné, je dnes zrazu možné. Niekde však musí byť hranica.

Zoberme si príklad zrejme najjagavejšej atletickej hviezdy súčasnosti – jamajského šprintéra Usaina Bolta. V behu na 100 metrov posunul svetový rekord tak hlboko, ako málokto predpokladal. V roku 2009 ho dostal na úroveň 9,58 sekundy. Nadšená tlač písala, že Bolt musel odhaliť novú formu pohybu a že je prízrak z inej planéty. Bežal maximálnou rýchlosťou 44,72 km za hodinu a priemerná rýchlosť jeho behu bola 37,58. Dosiahol už hranicu svojich možností? V prípade Bolta odborníci tvrdia, že nie. Samotný Bolt odhaduje hranicu ľudských možností na úrovni 9,4 sekundy. Iný bežec, bývalý svetový rekordér na 200 m Tommie Smith tvrdí, že Bolt by sa mohol dostať dokonca pod hranicu 9 sekúnd – keby zlepšil svoj štart a na jeho strane boli aj ďalšie podmienky.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia lekári odhadovali, že hranica pre ľudí na tejto trati je čas 9,80.  V súčasnosti tvrdia holandskí matematici, že rýchlejšie ako 9,29 sekundy to nepôjde. Geoffroy Berthelot, odborník zo športového ústavu INSEP v Paríži vypočítal, že atletické rekordy sú už také našponované, že dosiahli kapacitu ľudských možností na 99 percent. Viac toho ľudské telo jednoducho nedovolí. Analyzoval všetky olympijské rekordy a dospel k názoru, že do roku 2027 polovica zo 147 športových odvetví bude na hranici, na ktorej sa to bude posúvať ďalej len minimálne – ak vôbec.

Samozrejme, vždy sa môže nájsť výnimočný športový zjav, ako je Usain Bolt, ktorý dokáže svoje fyziologicky dané predpoklady tréningom a správnou výživou posunúť niekam, kde to nečakali ani odborníci. Vo všeobecnosti však platí, že diváci sa budú musieť menej tešiť na rekordy a viac na samotné súboje športovcov. Posúvať hranice by sa potom dalo dopingom (ten je zakázaný), genetickými manipuláciami (tie by zrejme stihol rovnaký osud ako doping) alebo by do hry prišli nové technológie.

V športe sa objavujú nové technológie aj teraz, ale ak výrazne posúvajú ľudské možnosti, zvyčajne dlho nevydržia. Keď začali plavci používať celotelové plavky, ktoré boli špeciálne prispôsobené na zvýšenie rýchlosti vo vode a následne prekonávali jeden rekord za druhým, plavky boli zakázané. Podobne v tenise, keď prišli dvojité výplety, ktoré umožnili neuveriteľnú rotáciu loptičky, opäť nasledoval zákaz.

V niektorých športoch, kde sa používa náradie, je možné s jeho zmenou škrtnúť staré rekordy a začať evidovať nové. Napríklad zmena parametrov oštepu obmedzila aj dĺžku hodov. V behoch je možné začať preferovať netradičné trate alebo ísť na ešte jemnejšie časové rozlíšenie než je stotina sekundy – napríklad na tisícinu. Alebo hodiť rekordy za hlavu a vychutnať si radosť z pretekania.

Dlhovekosť či nesmrteľnosť?

Slovenskí muži sa dožívajú v priemere viac ako 71 rokov, ženy majú šancu dožiť sa až 79 rokov. Stredná dĺžka života na Slovensku stúpa. Vo vyspelých krajinách sú tieto hodnoty ešte vyššie. Sú však ľudia, ktorí sa dožívajú stovky, ba aj viac. Kde je hranica, kam sa dá posunúť ľudský vek?

Najstarší človek na svete v súčasnosti má údajne 123 rokov a žije v Bolívii. Je však otázne, či sú jeho doklady správne. V čase jeho narodenia sa žiadne nevydávali, boli len záznamy v matrike. On sám hovorí, že má približne sto rokov a možno aj viac. Oficiálne podľa Guinessovej knihy rekordov je najstaršia jedna Japonka, ktorá sa dožila 115 rokov.

Byť na čele takéhoto rebríčka však znamená, že sa vaše genetické predpoklady dokonale spojili so životným štýlom. Nie každému sa to podarí, hoci mnoho ľudí po tom túži. Napríklad kazašský prezident Nazarbajev žiada od vedcov, aby pre neho vyrobili elixír mladosti.

Americký futurológ Ray Kurzweil tvrdí, že k nesmrteľnosti sa ľudia prepracujú už o dvadsať rokov. Svoju nádej vkladá do nanotechnológií a genetických výskumov. Podľa neho by sa už o dve desaťročia mali dať nahradiť všetky dôležité životné orgány. Predpokladá, že genetické informácie o človeku pomôžu preprogramovať jeho softvér, čiže zastaviť proces starnutia a nanotechnológie nahradia pôvodné orgány – tým pádom môže byť človek nesmrteľným. Bionické srdcia, umelé končatiny, nanoboty, ktoré budú cirkulovať vo vnútri človeka – človek sa postupne premení na kyborga (človeka s mechanickými časťami). Zároveň sa človek bude môcť presunúť do virtuálneho sveta a žiť aj virtuálny život. Ako by to mohlo vyzerať, môžete vidieť v nejednom sci-fi filme – v niektorom ako pozitívnu víziu, v inom ako začiatok katastrofy.

Vízie futurológov sú možno príliš odvážne. Lekárska veda vkladá nádej do liekov, ktoré by ľudia užívali už v strednom veku a tak dokázali ľahšie čeliť chorobám, ktoré sú pre ľudí mimoriadne nebezpečné a spájajú sa s vyšším vekom – napríklad rakovine alebo demencii. Ako príklad spomínajú klasický aspirín, ktorý môže byť prevenciou rakoviny. Nové lieky by mohli podľa londýnskej vedkyne Lindy Partridgovej simulovať účinky niektorých postupov, ktoré fungujú pri zvieratách. Testy zvierat naznačili, že drastická diéta môže pomôcť organizmu v boji s cukrovkou alebo s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Využitie takýchto liekov a genetických výskumov by mali spomaľovať starnutie.

Vedci veria, že smrť je “liečiteľná”, sú v tomto smere optimisti. Dlhovekosť však prináša so sebou otázky nielen prísne vedecké, ale aj ekonomické a filozofické. Zem sa prepĺňa ľuďmi a prirodzený odchod je stále menší než prírastok ľudstva. Je otázka, či táto planéta dokáže uživiť toľko ľudí. Jednotlivec potom musí riešiť, či dokáže uživiť sám seba. Už teraz sú dôchodkové systémy najmä vo vyspelých krajinách pod výrazným tlakom, ktorý vedie k znižovaniu príjmu v starobe a “schudobnievaniu” starších ľudí.

Nad nesmrteľnosťou sa pred niekoľkými rokmi zamýšľal aj pápež Benedikt XVI. Uvažoval, čo by sa dialo, keby človek dostal možnosť byť nesmrteľný. “Bolo by to dobré?” položil rečnícku otázku. “Ľudstvo by bolo mimoriadne staré a pre mladých by tu nebolo miesto. Zanikla by možnosť obnovy a nekonečný život by nebol rajom,” dodal. Pre cirkev zostáva liekom na nesmrteľnosť sviatosť krstu.

Otázka je tiež, ako by sa cítili starí ľudia vo svete, ktorému často prestávajú rozumieť. Americkí sociológovia pred niekoľkými rokmi prekvapujúco zistili, že najstaršia generácia môže byť šťastná. Dokonca šťastnejšia ako mladšie ročníky, ktoré sa naháňajú za kariérou a môžu mať pocit, že v živote ešte mnohé veci nestihli. Na základe osobných rozhovorov s tisícmi ľudí uviedli, že s pribúdajúcimi rokmi môže pribudnúť aj šťastie. Starší ľudia – na rozdiel od mladých – dokážu byť spokojnejší s tým, čo majú. Je v nich aj zármutok, lebo okolo nich odchádzajú ľudia, ktorých poznali a ktorých mali radi, ale získavajú duševnú vyrovnanosť – majú iný pohľad na to, čo v živote dokázali a nachádzajú v tom pozitívne prvky. Väčšinou sa vyrovnali s faktom, že už nebudú tým, čo chceli byť a láskyplne spomínajú na svetlé okamihy svojho života.

Otázka je aj to, kto všetko by sa mal považovať za starého. Vlaňajší prieskum štatistického úradu Eurostat medzi Európanmi ukázal, že človek prestáva byť považovaný za mladého, keď má 42 rokov a starý je, keď dosiahne 64 rokov. Tento pocit sa líšil od krajiny ku krajiny. Holanďania považovali za starého človeka, ktorý dosiahol sedemdesiat rokov, na Slovensku je však “starý” ten, kto dosiahol vek 58 rokov.

Ak sa život človeka významne predĺži, budú sa meniť aj tieto hranice. Pri významnom predĺžení bude pohromade žiť viac generácií ako doteraz. Tolerancia a vzájomné pochopenie bude musieť rásť spolu s vekom inak sa na Zemi len ťažko pomestíme a znesieme.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Ako plynie čas

November 6, 2015
November 6, 2015

Sprevádza nás od narodenia do smrti. Neúprosne nás ženie od začiatku až do konca, ohraničuje naše kroky a dáva im ďalší rozmer. Čo je to vlastne čas? Čím je pre nás dôležitý? Dalo by sa vrátiť v čase alebo, naopak, cestovať do budúcnosti? Čo vlastne ukazujú naše hodinky? Čím merali čas v minulosti a čím ho budeme merať v budúcnosti?

Za základnú jednotku času bola zvolená jedna sekunda. Medzinárodná sústava jednotiek ju vyčísľuje ako čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia pri prechode medzi dvomi hladinami atómu Cézia. Táto navonok zložitá definícia predstavuje ten okamih, keď sa sekundová ručička na našich hodinkách posunie o jeden krôčik ďalej. Veda predstavuje čas ako niečo, čo trvá nepretržite a udalosti sa odohrávajú za sebou bez možnosti vrátiť sa. Čas však tiež nie je veličina nemenná, slávny fyzik Albert Einstein ho výsledkami svojich prác spojil s tromi rozmermi do časopriestoru. Čiže človek sa pohybuje nielen v priestore, ale aj v čase. Práve čas je v tomto prípade práve ten štvrtý rozmer.

Einstein a ďalší vedci nám to navyše tiež trochu skomplikovali. Pri vysokých rýchlostiach, blížiacich sa k rýchlosti svetla, sa čas správa inak. Je to ten známy príklad dvoch bratov, z ktorých jeden cestuje do vesmíru, druhý zostáva na plante Zem. Keď sa ten prvý o niekoľko rokov vráti, ten druhý je už v požehnanom veku. Na palube kozmickej lode plynul čas pomalšie ako na Zemi.

Bežný človek sa však rýchlosťou svetla nepohybuje, tomu stačí meranie času iným spôsobom. Od veky vekov si čas spájal s astronomickými úkazmi. Slnko vyšlo a zašlo – bol deň, prišla tma – nastala noc. V astronómii je – zjednodušene – za deň považované jedno otočenie planéty okolo svojej osi. Rok, čo je 365 dní, je zase doba, počas ktorej planéta Zem obehne Slnko. Ľudia si potom rozdelili tento čas aj na iné úseky, preto máme týždeň, mesiac, desaťročie, storočie, tisícročie alebo aj štyri ročné obdobia.

Čas meraný na generácie

Veľmi zaujímavý je sociálny pojem generácia. Toto slovíčko dáva dohromady ľudí narodených v určitom období, prípadne spojených podobnými životnými skúsenosťami. Zahŕňa obdobie približne 25 až 30 rokov. Aj keď majú všetky ľudské generácie veľa spoločného, taktiež majú špecifické skúsenosti, vyrastali v iných podmienkach, spoznávali svet iným spôsobom než tie predošlé a než budú spoznávať svet tie budúce.

Niektoré generácie dostali aj špeciálne označenie. Bola tu stratená generácia ľudí, Európanov, ktorá sa narodila pred I. svetovou vojnou a prežila otrasné skúsenosti globálneho konfliktu, ktorý sa však odohrával najmä na európskom kontinente. “Baby boom” generácia zažila rozkvet po ďalšom veľkom konflikte, po II. svetovej vojne, tu ide najmä o obdobie rokov 1946 – 1964. Táto generácia zmenila Spojené štáty americké viac ako ktorákoľvek predtým, spustila sociálnu revolúciu, podporovala rôzne hnutia a následne menila spoločnosť – zmeny sa týkali od ľudských práv až po ekologické témy.

V bývalom Československu je obdobie, keď sa narodilo veľa detí, nazývané generáciou Husákových detí, podľa komunistického funkcionára a neskôr aj prezidenta Gustáva Husáka, ktorý sa dostal k moci v 70. rokoch minulého storočia. Kým v Československu sú sedemdesiate roky synonymom rodiacich sa detí, v západných štátoch už prišla generácia X, charakterizovaná útlmom pôrodnosti.

Po generácii X prichádza generácia Y, nazývaná aj miléniovou – tá má široký záber, zahŕňajúci osemdesiate roky až po obdobie prelomu tisícročí. Po X prichádza Z, teda obdobie po miléniovej generácii. Táto generácia už prichádza do sveta rozvinutého internetu, sociálnych sietí, inteligentných mobilov a tabletov. Čiastočne sa kryje aj s termínom počítačová generácia.

Ako meriame čas dnes

Generácia Z mení aj spôsob, ako meriame čas. Ľudstvo si v histórii vždy vedelo pomôcť a používalo to, čo malo poruke. Existovali pieskové hodiny, kde čas určoval presýpajúci sa piesok, vodné hodiny, kde to isté robila voda, slnečné hodiny, kde všetko potrebné zariadilo slnko. V mechanických hodinách poslúžilo súkolia a kyvadlo či nepokoj. Dnešné kremenné (quarzové) hodiny využívajú elektromotorček. Moderná doba však mení zvyky ľudí. Stále častejšie sa do popredia ako merače času dostávajú iné zariadenia než hodinky.

Mobilné telefóny sa dnes používajú na meranie času častejšie ako klasické hodinky. Či už máte vo vrecku klasický mobil alebo smartfón, jednou z jeho základných funkcií je meranie času. Hodiny sa stále viac presúvajú do oblasti módy. Pred niekoľkými rokmi americká investičná banka Piper Jaffray & Co zisťovala medzi mládežníkmi obľúbenosť nosenia hodiniek. Z prieskumu vzišlo, že dve tretiny tínejdžrov nikdy hodinky nenosili a pravidelne ich má na ruke len jedna desatina z opýtaných. Prejavilo sa to aj na tržbách spoločností, ktoré hodinky vyrábajú. Za desaťročie “spadol” o viac ako pätinu. Pokles sa nezastavil.

Hoci výrobcovia hodiniek, najmä tých špičkových, sa tvária, že moderné prístroje ich biznis neohrozia, mali by sa mať na pozore. Po dnešnej generácii príde ďalšia, ktorá bude ešte viac prepojená s elektronickými hračkami. Poprední svetoví výrobcovia spotrebnej techniky – Apple, Samsung, Sony i ďalší – pripravujú zariadenia nového typu, ktorý výrazne prepoja bežný život s elektronikou. Jednou z ciest sú aj elektronické inteligentné hodinky, ktoré však budú mať oveľa viac úloh, než len strážiť čas. Ten bude ako keby na druhej koľaji. Moderné hodinky budú v sebe integrovať sociálne siete, komunikáciu každého druhu, kalendárové služby, pričom zároveň budú sledovať vašu polohu, poskytovať vám miestne informácie, pozrú sa aj na vaše zdravie (tep a pulz) a spočítajú vám všetky kroky, ktoré urobíte. Moderné digitálne hodinky budú môcť mať tisíc podôb – ak budete chcieť mať na ruku presýpacie hodiny, klasické hodinky alebo chronometer ako od mimozemšťanov, bude stačiť zmeniť obrázok na digitálnom displeji.

Hodinky drahšie ako auto

Kto sa nemusí báť, sú výrobcovia luxusných hodiniek. Napriek tomu, že vo svete zúri kríza a mrzutá nálada, výrobcovia luxusného tovaru sa nesťažujú a zaznamenávajú, že luxus ide stále na odbyt. Možno aj preto, že niektoré výrobky môžu slúžiť ako alternatíva k ukladaniu peňazí, ktoré strácajú hodnotu. Na vrchole pyramídy stojí niekoľko výrobcov hodiniek, ktorí ponúkajú naozaj neuveriteľné kúsky. Hodinky Patek Caliber 89 stoja viac ako špičkové drahé autá. K niektorým autám sa dávajú hodinky ako darček, k týmto hodinkám by ako darček svedčalo Ferrari. Ich cena presahuje päť miliónov dolárov. Hodinky majú najkomplikovanejší mechanizmus na svete, ktorý dokáže obsluhovať až 33 rôznych funkcií.

Existujú však aj hodinky, ktoré síce nie sú až také drahé, môžete ich dostať už za niekoľko stovák eur, a napriek tomu sú mimoriadne zvláštne. Dnes je deň rozdelený na 24 hodín, klasické hodinky na 12 dielikov, ktoré zodpovedajú 12 hodinám doobeda a 12 hodinám poobede. Hodina trvá 60 minút. Minúta 60 sekúnd. Mladý švajčiarsky hodinár David Chanson si povedal, že to nie je v poriadku. Iné základné jednotky sú založené na desiatkovej sústave – a tak na jeho hodinkách nájdete maximálne desiatku. Deň má teda 20 hodín. Podľa neho to má dve výhody. Nie je potrebné prepočítavať minúty na hodiny a sčítanie času je oveľa jednoduchšie. David vie, že prejsť na počítanie času podľa jeho metódy je revolúcia, aká sa len tak ľahko neudeje, a preto jeho hodinky majú na displeji možnosť odčítať všetko v tradičných jednotkách. Zatiaľ je však v polohe čudáckeho vizionára a o jeho hodinky s novým systémom majú záujem najmä zberatelia.

Môže človek žiť večne?

Nech už meriame čas hocičím, jedno je isté. Život človeka je ako svieca, ktorá raz určite zhasne. Sú však vedci, ktorí sú optimisti a veria, že dokážu život človeka poriadne predĺžiť. V podstate majú na to dve možnosti. Buď zastavia proces starnutia, dokážu neustále regenerovať bunky alebo budú vedieť nahradiť jeden orgán za druhým. Odvážne plány majú genetici, ktorí by mohli dokázať preprogramovať bunky, aby sa stále dokázali deliť a nahradzovať staré bunky novými.

Zatiaľ sú to však len smelé plány, ktoré sa dajú realizovať v sci-fi filmoch, ale realita je ešte ďaleko. Skeptici navyše poukazujú na to, že ako prvé bude techniky predlžujúce život využívať bohaté elity, ale bežných ľudí sa takéto niečo tak skoro nedotkne. Vzhľadom na to, že raz sa naše Slnko vzbúri a zanikne spolu so Zemou, tak aj tá nesmrteľnosť má svoje hranice.

Cestovanie časom? Zrejme len dopredu

Cestovanie časom je v súčasnosti možné tiež nanajvýš v sci-fi filmoch. Podľa slávneho britského astrofyzika Stephena Hawkinga bude možné cestovať v čase, ale nie do minulosti, iba do budúcnosti. Keď niekto postaví vesmírnu loď, ktorej rýchlosť sa bude blížiť rýchlosti svetla, na palube bude ubiehať čas rýchlejším tempom. Jeden deň na lodi bude jeden rok na Zemi. Smerom do minulosti je však Hawking skeptický, pretože podľa neho porušuje základný princíp príčiny a následku. Ak by sa človek vrátil do minulosti, mohol by ju ovplyvniť tak, že by sa udalosti v budúcnosti nestali. To Hawking považuje za nemožné. Osobne by sa však rád do minulosti vrátil, pozhovárať sa s Galileom Galileim alebo skočiť za Marilyn Monroe.

(časopis magická žena)

Chcete sa dozvediet viac zaujímavosti?

Poraďte sa s našim tímom odborníkov:

Copyright © 2018 ivestenie.sk  ·  Mediatex, s.r.o.  ·  Autorské práva  ·  Kontakt